Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Esej: Vojna, mier, dobro a zlo

.tomáš Zálešák .spoločnosť .esej

Najneskôr od doby, keď ľudstvo vstúpilo do atómového veku, sa voľba medzi vojnou a mierom začala vnímať ako neriešiteľná dilema. Spolu s tým prichádzajú aj nové pokusy pojmovo uchopiť dobro a zlo – a tiež zmätky v myslení.

Esej: Vojna, mier, dobro a zlo Boris Németh Na Slavíne sú pochovaní vojaci, ktorí padli počas oslobodzovania Bratislavy. Ruskí, ale aj ukrajinskí. V súčasnej dobe je toto pietne miesto zneužívané niektorými politikmi na organizovanie falošných výziev za mier.

nie je to po prvýkrát v histórii, čo ľudia reflektujú možnosť zániku vlastného druhu. Tentokrát však ide o zánik, ktorý je – aspoň v princípe – v možnostiach človeku vlastných, nie v dôsledku jeho slabosti a bezmocnosti voči prírode či božstvám, ale naopak, v dôsledku jeho vlastnej moci. V iných dobách by sa predstava o premene človeka na Boha vlastnými ľudskými silami pokladala za rúhanie. Teraz sa však nová moc človeka nad prírodou aj sebou samým stávala aj predmetom nádejí na vyriešenie odvekých ľudských problémov – vrátane problému vojny a násilia.

dve ríše

Poznanie a moc spolu vždy súviseli. Neboli však chápané ako totožné, iba ak v gnostických špekuláciách. Filozofia klasických Grékov nie je múdrosťou sama osebe, ale jej láskyplným hľadaním. Múdrosť filozofa tkvie vo vedomí vlastnej nevedomosti. A aj tá miera rozumnosti, ku ktorej sa múdry človek dopracuje, neskoncuje s nerozumom vo svete. Sokrates bol odsúdený na smrť.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite