Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Energetická vojna

.juraj Petrovič .spoločnosť .spoločnosť

Dňa 24. februára 2022 vstúpila do slovenských domácností najviac od roku 1945 vojna a s ňou geopolitika. Dlhodobo ignorované signály, hovoriace o prílišnej energetickej závislosti od Ruska, sa ukázali ako pravdivé. Poučenia z plynovej krízy v roku 2009, keď Putin prvýkrát v snahe vydierať Ukrajinu a európske štáty začal privierať kohútiky so zemným plynom, neboli dostatočné, najmä v západnej Európe. Naopak.

Energetická vojna JOERN POLLEX/STAFF/GETTY IMAGES Zásobníky plynu v nemeckom Rehdene. Jedno zo základných pravidiel trhového hospodárstva káže diverzifikovať riziko. Akékoľvek. A jedno zo základných pravidiel v politike káže túto poučku ignorovať.

ako píše Patrick Wintour v denníku The Guardian, celý problém začal vznikať už v roku 1963, keď vtedajší poradca primátora Západného Berlína a budúceho kancelára Willyho Brandta Egon Bahr v prejave načrtol smer nemeckej „Ostpolitik“, čiže politiky voči Sovietskemu zväzu a jeho satelitom. Nemeckí sociálni demokrati presvedčili samých seba a postupne celú nemeckú spoločnosť, že cesta k trvalému mieru nie je porážka komunizmu, ale jeho reforma prostredníctvom obchodovania. Toto presvedčenie viedlo v roku 1970 k podpisu kľúčovej dohody, na základe ktorej sa postavil prvý veľký plynovod z Ruska do Nemecka – predĺženie plynovodu Transgaz vedúceho do Československa, ďalej do nemeckého Bavorska. 

Materiál aj financie pochádzali z Nemecka. Potrubia dodali nemecké firmy a peniaze na ich zaplatenie nemecké banky. Tie si v obave z bankrotu Sovietskeho zväzu od západonemeckej vlády vypýtali záruky splatenia týchto úverov. Ako píše Wintour, hlavný vyjednávač nemeckých bánk to komentoval slovami: „Nerobím žiadne kotrmelce bez siete, najmä nie na hrazde.“ Spojenci Nemecka už vtedy vyjadrovali znepokojenie nad týmto obchodom. Nemci však všetkých ubezpečovali, že dodávky ruského plynu nikdy nepresiahnu ani 10 percent celkovej spotreby Nemecka. 

„Gazprom sa tváril, že dlhodobé kontrakty bude plniť, ale nemal absolútne žiadnu snahu dopĺňať  zásobníky na bežnú úroveň pred zimou.“

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch bol nemecký príklon k Sovietskemu zväzu vedený aj snahou odlíšiť sa v zahraničnej politike od USA.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite