Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jana Dubovcová: Náš problém je, že sa necítime slobodní

.marína Gálisová .spoločnosť .téma

Generálny prokurátor Žilinka sa správa tak, ako sa správa: eliminuje stíhania, ktoré sú nepohodlné. Nad rámec svojho úradu sa vyjadruje k obrannej zmluve s USA. Vysiela znepokojivé signály svojimi návštevami Ruska.

Jana Dubovcová: Náš problém je, že sa necítime slobodní TASR/MARTIN BAUMANN 29. september 2021 Bratislava: Maroš Žilinka v Národnej rade pri predložení Správy o činnosti prokuratúry za rok 2020. Deklaroval, že „nikomu nekryje chrbát“, nekoná politicky a že nenadužíva paragraf 363.

mnohí poukazujú na to, že je to najmä odraz jeho osobnostných „kvalít“ a politických spojenectiev. Problém je však evidentne nielen v ňom ako osobe: je v systéme. Nedá sa totiž prehliadnuť, že Marošovi Žilinkovi takéto vysoko politické kroky umožňuje jeho obrovská moc, ktorou vo funkcii generálneho prokurátora disponuje.

v skutočnej demokracii je to inak

Takže sa treba opýtať: Ak by bola prokuratúra u nás už transformovaná už na štátne zastupiteľstvo, bolo by vôbec možné, aby osoba, ktorá by štátne zastupiteľstvo viedla, zasahovala do politiky tak, ako to robí Maroš Žilinka?

Bývalá ombudsmanka a sudkyňa Jana Dubovcová na to odpovedá: „Ak by bola prokuratúra už transformovaná, určite by v článku 149 našej Ústavy a v § 3 zákona o prokuratúre nebolo ustanovené to, že „Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.“ Bolo by tam uvedené približne to, že prokuratúra je osobitný (sui generis) samostatný orgán výkonnej moci, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom z úradnej povinnosti zabezpečuje alebo vykonáva trestné stíhanie trestných činov, ako verejný žalobca v mene Slovenskej republiky podáva súdu obžaloby za činy, ktoré na základe výsledkov trestného stíhania považuje za trestné činy, a v trestnom súdnom konaní vystupuje v mene Slovenskej republiky ako verejný žalobca,“ vysvetľuje. 

V týchto formuláciách je veľký rozdiel. V demokratickom štáte totiž chránia práva a právom chránené záujmy a posudzujú dodržiavanie zákonnosti a ústavnosti všeobecné súdy, správne súdnictvo a ústavný súd aj verejný ochranca práv. Nie prokuratúry. „Ak by takáto úprava už bola, tak by sa ňou riadil aj generálny prokurátor,“ hovorí Jana Dubovcová.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite