Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fascinujúce príbehy na pandemických olympijských hrách

.peter Zajac .spoločnosť .šport

Tieto príbehy nebudú zoradené do úhľadných tabuliek. Bude puzzle udalostí na televíznych obrazovkách, napoly počítačovou hrou, napoly zápolením živých ľudí.

Fascinujúce príbehy na pandemických olympijských hrách MIKE EGERTON/PA IMAGES/GETTY IMAGES 3. august 2021 Tokio, Japonsko: Americká gymnastka Simone Biles získala bronzovú medajlu na kladine.

v Tokiu sa odohrali s dvojitým vročením prvé pandemické olympijské hry v moderných dejinách. Nie prvý raz však bol narušený štvorročný rytmus. V rokoch 1916, 1940 a 1944 to boli svetové vojny, dnes je to svetová pandémia. Svojím svetovým rozmerom boli v čomsi podobné. Po konci postmoderny sa stali hrami simulákrov, vydávajúcich sa za normalitu. Vo vonkajšom prostredí sa v Tokiu zvyšoval zo dňa na deň počet pozitívne testovaných, vo vnútornom prostredí hier zabezpečili prísne bezpečnostné opatrenia minimum medzi samotnými športovcami. A tí, čo mali pozitívne testy, ostali izolovaní v sádrovokartónovej karanténe, akoby trénovali pre budúcnosť. 

Úvodný ani záverečný ceremoniál som nesledoval. Hrdosti vlajkonosičov som rozumel, ale nie som milovníkom ceremoniálnej pompéznosti, ani pred prázdnym hľadiskom. V tom pripomínali počítačovú hru. Voči živým športovcom to bolo veľmi úkorné. Mesto vyzeralo na televíznych obrazovkách ako pohľadnice zo skla a ocele. Tokio je so svojimi nadjazdami a podjazdami, mostami a diaľnicami moderné mesto. Len nebolo jasné, či Tokijčania svoje hry vítajú alebo odmietajú. Tí, čo chceli vidieť živých športovcov a mávali nadšene z chodníkov na autobusy, ich zrejme vítali. Tí, čo ostali doma, vedeli, že to všetko ich stálo 15,4 miliárd. Medzinárodný olympijský výbor z toho zaplatí len malú časť a oni si z toho podľa štúdie Oxfordskej univerzity a podľa Borisa Vanju, ktorý nás na Sportnete hrami spoľahlivo sprevádzal, mohli postaviť 1200 škôl alebo 300 nemocníc. A spočítali si aj to, že turisticky neboli hry prínosom, len návnadou do budúcnosti.  

A ešte na jednu vec Tokio upozornilo. Napriek všetkým rečiam o skromnosti si budú môcť olympijské hry dovoliť len bohaté a autokratické štáty, krajiny s veľkou vlhkosťou, horúcim a dusným počasím, kde sa budú športovci krútiť na dráhach štadiónov ako mušky okolo mucholapky.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite