Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Dvesto barov pompejských. Prístav, z ktorého odchádzalo a cez ktorý prichádzalo víno do celého impéria

.vladimír Marko .spoločnosť .história

Mesto Pompeje bolo na počiatku nášho letopočtu prosperujúcim mestom starovekého Ríma. Malo dvadsaťtisíc obyvateľov, tri veľké kúpele, 34 verejných pekární, tridsať bordelov a takmer na každom rohu verejnú studňu s fontánou.

Dvesto barov pompejských. Prístav, z ktorého odchádzalo a cez ktorý prichádzalo víno do celého impéria GUILDHALL LIBRARY/HERITAGE IMAGES/GETTY IMAGES Pompejské thermopo - lium, ako ho zobrazil ho - l andský maliar, znalec histórie a archeológie Sir Lawrence Alma-Tadema okolo roku 1870.

no a tiež malo dvesto barov. Dve stovky barov na dvadsaťtisíc obyvateľov, to je jedna taverna či thermopolium na sto obyvateľov, mužov, žien, otrokov a detí. Na stene jedného z barov sa zachoval aj cenník nápojov: Za jeden (as) môžeš mať víno, za dva môžeš piť to najlepšie, za štyri piješ falernské.

Podľa tohto cenníka ponúkalo zariadenie tri druhy vína rôznej kvality. S tým posledným sa ešte stretneme. Len pre porovnanie cien: za jeden as si mohli Pompejčania  kúpiť kus syra, hlávku kapusty či pór, za štyri asy kus bravčoviny a celodenná zásoba chleba pre jednu rodinu stála približne osem asov plus dva asy za chlieb pre otrokov.

Taverny a thermopolia – tie prvé boli skôr obchody so zmiešaným tovarom vrátane vína, tie druhé zase miesto rýchleho občerstvenia, akési „fastfoody“, ktoré ponúkali okrem vína aj jednoduché pokrmy z mäsa a strukovín – boli všade v meste. Ich najväčšia hustota však bola v blízkosti kúpeľov. Na ceste vedúcej k najväčším pompejským kúpeľom, Stabiana Thermae, v bloku dlhom niečo vyše 70 metrov, stálo v jednom rade až deväť takýchto barov. 

Pôda na úpätí Vezuvu a v celej Kampánii je neobyčajne úrodná, ideálna na pestovanie viniča.

Väčšinou to boli podniky otvorené svojou hlavnou stenou do ulice, s kamenným pultom ako hlavným vybavením. Z vonkajšej strany pultu stáli hostia, z vnútornej obsluhujúci personál. Pulty boli často zdobené farebným mramorom, mozaikami či freskami s kvetinovými alebo falickými symbolmi. Do mnohých boli zvrchu zapustené terakotové nádoby zvané dolia, z ktorých sa predávali hlavne sypké potraviny. Víno sa nalievalo z džbánov do karáf zvaných cucumas a skladovalo v amforách uložených pri zadnej stene thermopolia alebo v zadných miestnostiach podniku. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite