v rozhovore sa dočítate:
- bude vakcín dostatok,
- kto sa nemusí očkovať,
- kedy sa pandémia skončí a kedy budeme viesť normálne životy,
- či v ňom vyvoláva to, či sa dá zaočkovať, nejakú otázku.
čím začneme?
Začneme definíciou vakcíny, pretože na tom stojí a padá porozumenie, či sa vakcín máme báť, alebo je to mocný nástroj medicíny. Vakcína využíva základné princípy toho, čo sme sa naučili v prírode, čiže imunitnej odpovede a je tu prítomná niekoľko stoviek rokov. Predchodcu vakcinácie využívali starovekí Číňania, neskôr to prišlo do Osmanskej ríše a volala sa variolácia. Variolácia bola ochrana proti pravým kiahňam, nebezpečnej vírusovej infekcii, ktorá sa šírila svetom a zabíjala veľké množstvo detí a ľudí predovšetkým v Európe.
akým spôsobom sa robila spomínaná variolácia?
Postihnutí ľudia mali charakteristické pľuzgiere na tele spôsobené vírusom a z nich sa robili zoškraby, čo sa potom vtieralo zdravým jedincom a malo to vytvárať ochranu proti infekcii.
živý vírus sa aplikoval zdravým ľuďom, a tým pádom bol vírus oslabený?
V tej dobe nevedeli, ako to presne funguje. Na báze pozorovania pri náhodnom procese zistili, že v prípade, ak dôjde k takejto aktivite, tak človek je dlhodobo chránený. Vďaka neopatrnému narábaniu s vírusom a podaní do organizmu vírus spôsobil správnu imunitnú odpoveď a chránil ich. Pri variolácii teda mohli byť ľudia aj infikovaní a mohli aj zomrieť. Mnohým to však pomohlo, hoci nevedeli, akým spôsobom. Edward Jenner sa v 18. storočí rozhodol použiť iný prístup, ktorý fungoval u žien, ktoré dojili kravy. Kravy boli infikované kravským variantom kiahní a tieto ženy si vyvinuli imunitu proti pravým kiahňam. Použil kravské kiahne, ktoré nie sú až také infekčné, a nevyvolávajú také robustné ochorenie, a tým pádom vyriešil problém variolácie a jej nežiaducich účinkov – čo mohlo byť ochorenie, ba dokonca smrť, pretože podával do tela vírus, ktorý následne dokázal ochrániť jedincov.
k tomu prišlo náhodou tak, že pozoroval ženy pri kravách?
Áno, keďže si to dlhodobo všímal. Bolo to však v 18. storočí a Jenner nevedel nič o existencii vírusov a postupoval len empiricky, že ak to funguje u týchto žien, mohlo by to fungovať. Jeho kolega prišiel s termínom vakcinácia, čo je odvodené od slova „krava“. Vakcinácia proti kiahňam sa neskôr v polovici 19. storočia stala v Británii povinnou a odvtedy tiež datujeme antivaxerské hnutie. Ľudia sa začali búriť, pretože rodiny, ktoré odmietli vakcinovať svoje deti, dostávali pokuty.
búrili sa, hoci bolo zjavné, že to pomáha?
Hoci bolo zjavné, že to extrémne pomáha. Voltaire v prvej polovici 18. storočia písal, že kresťanská Európa si o Británii myslí, že sú to šialenci, ktorí podávajú nebezpečnú vakcínu deťom a Británia si myslela o zvyšku Európy, že sú to zbabelci, pretože nechávajú deti umierať. Voltaire sa teda zamýšľal nad tým, kto má pravdu, či sú to Francúzi a zvyšok Európy, alebo Angličania a pochopil, že pravda je na strane Británie. Organizované vakcinácie sa začali v polovici 19. storočia.
pravé kiahne týmto spôsobom úplne vymizli?
Áno, práve vďaka tomu, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v 20. storočí rozhodla, že urobí celoplošnú akciu na celom svete. Dotovala vývoj vakcín a použitie vakcín v praxi a v roku 1980 sme mohli povedať, že vírus pravých kiahní je vyhubený. Typ vakcíny, aký bol pri pravých kiahňach, sa stále používa, pri ňom sa používajú živé vírusy. Keď ich dostaneme do tela zdravého človeka, musíme ich nejakým spôsobom utlmiť, aby sa z nich nestal agresívny vírus, ktorý môže spôsobiť ochorenie. Na to sa používajú rôzne spôsoby na utlmenie patogénu baktérie alebo vírusu. V princípe ho dostanete do veľmi nekomfortných podmienok, kde sa mu ťažko žije a vďaka tomu si spraví interné zmeny svojho genetického materiálu a je menej akčný. Na začiatku tieto živé vírusové vakcíny mohli spôsobovať nebezpečné nežiaduce účinky, pretože mohlo dôjsť k reaktivácii. To znamená, že by sa z toho mierumilovného vírusu znova stal patologický, napríklad u ľudí s oslabenou imunitou. Od toho času používame oveľa sofistikovanejšie metódy, ako utlmiť aktivitu týchto patogénov.
očkovalo sa týmto princípom v 19. a 20. storočí okrem kiahní aj na iné ochorenia?
Nie. Koncom 19. storočia prišiel nápad používať mŕtve patogény baktérií alebo vírusov. Začalo sa so salmonellou typhimurium, spôsobujúcou brušný týfus. Znamená to, že vírus zabijeme a keď vstúpi do tela, tak sa nemnoží. Skúmali, či aj mŕtvy patogén dokáže urobiť to isté, čo živý – vyvolať imunitnú odpoveď na dlhodobú ochranu. Fungovalo to a bol to objav druhého typu vakcín. V 20. storočí sa začali objavovať nové prístupy, ktoré používali už len rozložené časti z baktérií alebo vírusov, pri ktorých už máte istotu, že z toho nebude nebezpečný patogén, lebo ste z neho nechali len to, čo potrebujete, väčšinou bielkoviny. Neskôr prichádzali sofistikované metódy, z ktorých mnohé stále používame. Napríklad vytváranie častíc podobných vírusu – pod elektrónkovým mikroskopom má tvar vírusu, ale je vyprázdnený a vnútri nemá genetickú informáciu. Vstúpi do tela zdravého jedinca, ktorý si vytvorí imunitu vďaka tomu, že sú na povrchu vírusu podobné častice, tzv. antigény, ktoré stimulujú imunitný systém.
to je základný princíp, ktorý je spoločný pre všetky vakcinácie?
Áno, ale samozrejme, používajú sa na to rozdielne spôsoby, no mechanizmus imunitnej odpovede bude veľmi podobný. Vakcinácie sa líšia v rámci stimulácie imunitného systému. To je dosť dôležité aj na pochopenie súčasných vakcín, ktoré sú vo vývoji, aj z hľadiska dlhodobej imunity.
vieme v krátkosti vysvetliť, čo to je imunitná reakcia?
Imunitný systém disponuje dvoma ramenami imunity – vrodenou a získanou. To je vlastne prvá línia. Odohráva sa v hodinách a vidíme to – teplota, sčervenanie, bolestivosť a všetko, čo s tým súvisí, keď vstúpi patogén do tela. Vírus, parazit alebo baktéria môže vstúpiť nadýchnutím, alebo cez kožu pri poranení. V tele máme päť typov imunitných buniek, ktoré sú v prvej obrannej línii a ktoré sa vrhnú po patogénoch, pretože rozpoznávajú na povrchu patogénov špecifické vzory, ktoré sú pre nich charakteristické, konzervatívne, vyskytujú sa vo všetkých vírusoch a baktériách.
prečo ich je päť?
Pretože sú rôzne fokusované. Niektoré sa viac orientujú na vírusové infekcie, niektoré na bakteriálne alebo na parazity atď. Nazývajú sa neutrofily, eozinofily, bazofily a prirodzení zabíjači, zaujímaví aj z hľadiska onkológie.
tieto typy sa nachádzajú priamo v krvi?
Priamo v krvi a niektoré sa môžu nachádzať aj na povrchu slizníc, čo je prvá brána proti vstupu infekcií. Naše telo je chránené na koži, na slizniciach, v krvi.
sú to biele krvinky?
Sú to vlastne biele krvinky, ktorých je viacero typov leukocytov a podľa toho, ako sa špecializujú, ich delíme do skupín.
čo my označujeme ako biele krvinky, tak to sú tí ochrancovia pred vírusmi?
Áno, ale to je len prvá línia, ktoré trvá v hodinách, potrebujú rýchlo zasiahnuť, pretože patogén sa bude rýchlo množiť. Imunitný systém musí zabezpečiť spomalenie množenia, lebo prvá línia, tzv. vrodená, nie je celkom úspešná, pretože nemá dostatočné nástroje, aby dokázala vírus celkom eliminovať. Na to funguje druhá línia, tzv. získaná. A tam už je to, čo nás zaujíma z hľadiska vakcinácie, pretože tam už prichádza k dôležitému kroku. Makrofágy a dendritické bunky sú tzv. požierači, nachádzajú sa tiež v krvi. Začnú požierať patogén, natrávia ho a rozložia na malé častice. Tie potom prezentujú na svojom povrchu a ukazujú iným mŕtvym bunkám, že pozrite sa, keď toto nájdete, tak to okamžite zlikvidujte. Dva typy lymfocytov sú špecializované na špecifickú likvidáciu. Dostanú konkrétnu informáciu od patogénu. Na základe čoho sa aktivujú B lymfocyty, ktoré začnú produkovať protilátky a T bunky, ktoré sa snažia zlikvidovať bunky hostiteľa, ktoré majú v sebe vírusy.
Boris Németh
aký je rozdiel medzi vrodenou a získanou imunitou?
Vrodená používa istý určitý vzorec a získaná je špecifická. Po narodení dochádza k výučbe imunitného systému, aby sa neobrátil proti bielkovinám vlastného tela.
to bol základný úvod o imunite a systéme vakcín.
Vysvetlil by som ešte, ako fungujú vakcíny živé a inaktivované. Do tela podáme živý inaktivovaný vírus alebo jeho časť. Princíp imunizácie je imitáciou reálneho stavu. Vzniknú bojovníci proti systému, ale len sa pripravujeme, že ak sa v budúcnosti stretneme s daným patogénom. Vzniknú pamäťové bunky, ktoré si ten patogén pamätajú. Vakcináciou získavame drahocenný čas. Získaná imunita trvá 2 až 4 týždne. Čas sme vakcináciou skrátili, v tele nám cirkulujú špecifické protilátky a v okamihu, keď k nám patogén vstúpi do tela a vírus nás napadne, tak sú pripravené konať.
ako dlho zostáva táto informácia v tele?
Závisí to od typu patogénu a od typu vakcín. Nie ktoré vakcíny nás chránia dlhodobo, napríklad očkovanie proti žltej zimnici alebo osýpkam. Niektoré musíme preočkovať, najmä bakteriálne infekcie, keď protilátky poklesnú v čase a tam sa odporúča preočkovanie, napríklad raz za desať rokov. Protilátky sú dlhodobo prítomné v krvi, no klesá ich množstvo v čase. Potom sú tam pamäťové B bunky a T bunky, ktoré si len uchovali informáciu a čakajú na svoju príležitosť, ktorá keď príde, tak sa rýchlo začnú množiť a robiť to, čo potrebujeme.
ideme k samotnej technológii súčasnej vakcíny.
V posledných rokoch prišiel nový koncept, že sa namiesto patogénov používa iba ich genetická informácia.
v čom je rozdiel?
Rozdiel je v tom, že do tela nevstupuje už samotný vírus ani jeho časť, ale vstupuje genetická informácia, na základe ktorej bunky začnú produkovať konkrétnu bielkovinu pochádzajúcu z toho patogénu. Na konci príbehu je všetko rovnaké, že sa v tele objaví bielkovina, voči ktorej sa imunitný systém naštartuje. .teda nedodávame do tela ani živý ani mŕtvy vírus, ani časť vírusu, iba jeho genetickú informáciu. Informácia, ktorá medzi ľuďmi cirkuluje, je zradná v tom, že si ľudia myslia, že vo vakcíne je celá informácia o víruse, a tým pádom sa podá do tela. Vznikli tak hypotetické verzie, že to vstúpi do jadra bunky a začne meniť náš genóm. Celé je to postavené na vode. Bavíme sa v skutočnosti o tom, že sme vysekli z genómu vírusu len konkrétnu bielkovinu, ktorá nás zaujíma, ktorú chceme predhodiť imunitnému systému. Čaro vakcíny je v tom, že vôbec nevstupuje do jadra, nepotrebuje to a ani to nie je také jednoduché. Všetko sa odohráva mimo jadra, v cytoplazme bunky.
dávame teda len genetickú informáciu o víruse. Ako na to zareaguje telo?
Už sme pri očkovaní, ktoré teraz prebieha na Slovensku. Týka sa to novej vakcíny od firmy Pfizer aj tej od Moderny, obe používajú rovnaký koncept. Bavíme sa o tom, že koronavírusy sú RNA vírusy. Vo vakcíne máme kúsoček RNA, ktorá kóduje len tú bielkovinu, ktorá nás zaujíma a ktorá je na povrchu koronavírusov a ktorá je dôležitá pre vstup do hostiteľskej bunky. Vezmeme si RNA informáciu vírusu pre tú bielkovinu, podáme to do svalu a stane sa to, že RNA sa nám dostane do svalových buniek aj do buniek imunitného systému, čo je obrovská výhoda.
ako sa dostane do oboch druhov buniek?
Nebola to triviálna záležitosť, keďže RNA je nestabilná, a preto ju treba skladovať pri teplote -80° C, Moderna vakcínu pri -20° C, rýchlo môže zdegradovať. Najväčší fígeľ pri výrobe RNA vakcín, ako ju dostať do buniek, je, že tie RNA balia do nanočastíc, ktoré sú tukového charakteru a vďaka tomu môžu prestupovať cez membránu, ktorá je tiež hlavne z tukovej zložky.
to je také komplikované, že súčasťou vakcíny sú aj nanočastice?
Dostaneme teda do ramena látku, v ktorej je kúsok RNA obalený do nanočastíc, vďaka svalom sa to dostane aj do buniek svalov a ešte kam? Áno. Všade okolo sú bunky imunitného systému. Keďže krv cirkuluje v celom organizme, tak bunky imunitného systému majú možnosť kontrolovať v celom tele, čo sa deje.
teda ten kúsok RNA vírusu obaleného v nanočasticiach sa dostane aj dovnútra imunitnej bunky? Prečo je to dôležité?
Áno. Dôležité je to z toho hľadiska, že vyvolávame dva typy imunitnej reakcie. Jedna je tá, že chceme vysvetliť imunitnému systému, že keď nájde na povrchu ten kúsok bielkoviny, tak tam má zaútočiť cytotoxickými bunkami.
prečo to tá bunka robí?
Pretože to nevie rozpoznať, prirodzene produkuje svoje bielkoviny. Vakcináciou jej to tam len prihodíme, a začne tak vyrábať bielkoviny, ktoré zodpovedajú kúsku toho RNA. Máme teda dve bunky, ktoré informujú, čo sa deje – sú to bunky svalové a bunky imunity. Tie dajú dva typy odlišnej informácie a na základe toho sa potom budú vytvárať protilátky alebo sa bude vytvárať bunková imunitná odpoveď. To je celý prin cíp, ako to funguje.
vyzerá to tak, že dostaneme injekciu, vojde to do svalu a imunitnej bunky, z toho vznikne informácia v celom organizme pre jeden aj druhý typ imunity, ktoré sa aktivujú a zabijú prípadné vírusy, keď prídu a sme pripravení na rok, dva alebo desať rokov na túto reakciu. Toto vyzerá pekne, tak kde sa berú naše obavy?
Myslím, že sa berú z nepochopenia tohto procesu. Ľudia započujú, že ide o genetickú informáciu a RNA, dostávajú informáciu, že to vstúpi do nášho genómu a začne nás to meniť. Tu chýba vysvetlenie, že nedávame RNA celého vírusu, ani živého, ani mŕtveho, dávame len krátku časť a tá nevstupuje do jadra, pretože dostať RNA do jadra bunky nie je triviálna vec. Ľudia si neuvedomujú, že 8 % nášho genómu sú vírusové sekvencie.
priblíž nám, nie ako vedec, ale ako Norbert, vyvoláva v tebe to, či sa dáš zaočkovať, nejakú otázku? Nevyvoláva to otázku strachu alebo obáv.
Musíme si povedať, že strach nie je oprávnený, pretože v klinických štúdiách už máme iné vakcíny na báze RNA, napríklad proti chrípke. Množstvo ľudí už dostalo RNA vakcíny po svete, čiže mechanizmus poznáme, aj jeho bezpečnostné aspekty. Skôr sa zamýšľam, či tie RNA vakcíny budú schopné vytvoriť dlhodobú imunitnú odpoveď, to musíme monitorovať. Fígeľ je v tom, že musíme imunitnú odpoveď vybudiť na začiatku natoľko, aby sme mali vysoké hladiny protilátok, aby sme ich dlhodobo udržali. Väčšinou bol problém, že vakcíny neboli schopné indukovať dostatočnú imunitnú odpoveď, aby mala dlhodobý ochranný účinok.
tým myslíš roky?
Aj rok je dosť, očkovanie na chrípku je tiež na rok. Pri chrípke je to spôsobené tým, že sa vírus mení, a teda treba obmieňať aj vakcíny. V prípade korony sa vírus tiež mení, ale nebudeme robiť revakcináciu kvôli tomu, že sa vírus mení, ale preto, že nám klesnú protilátky. Určite budeme merať protilátkovú odpoveď u ľudí, ktorí sa dajú vakcinovať na Slovensku, ktorá možno bude aj dlhodobá… Zatiaľ Moderna zverejnila dáta o očkovaní po pol roku a vidieť tam pokles protilátkovej odpovede, uvidíme, či to bude stále dostatočné na to, aby sme boli chránení. Nie je to dôvod na paniku, lebo sa to dá riešiť revakcináciou.
čím sú spôsobené vedľajšie účinky vakcíny, ktoré sú, samozrejme, stále neporovnateľné so samotným ochorením?
Vrodenou imunitnou odpoveďou a prvotným zápalom. Organizmus tam vyšle prvú líniu a popritom je tam aj vycvičená armáda získanej imunity a nasledujú prvotné znaky zápalu – začervenanie, bolesť hlavy a svalov, čo je znak toho, že organizmus začal bojovať. .
vakcinácia, Bill Gates a čipovanie – to sa nemyslí ako vtip, ale normálne sa to píše a hovorí. Čo tebe ako riaditeľovi Neuroimunologického ústavu pri tom napadá?
Odpoviem ako človek, ktorý strávil 15 rokov pri vývoji vakcín, strávil veľa času diskusiami s regulačnými orgánmi a pochopil, že zloženie vakcín je pod extrémne prísnou kontrolou so zdokladovaním celého presného postupu. V okamihu, ak by sme tam zaviedli čip, tak by sme to museli deklarovať, v prípade, že by sme to nedeklarovali, tak k výrobcovi vakcíny môžu prísť urobiť audit zástupcovia regulačných orgánov a firma si už nikdy neškrtne. Vakcíny sú pod oveľa väčšou kontrolou ako napríklad potraviny.
už rok sa trápime s jedným vírusom, zmenilo nám to životy, podnikanie, vzťahy. Prečo očkujeme?
Očkovanie okrem toho, že to prináša benefit pre nás ako jedincov, prináša výhodu aj pre zraniteľných v spoločnosti. Vytvárame tak kolektívnu imunitu. Je to taký ľudský počin, vďaka čomu my ostatní zabezpečujeme, aby sa nedostali k vírusu tí najzraniteľnejší.
kedy bude očkovanie úspešné?
Sú ochorenia, pri ktorých sa musí dosiahnuť 95 % preočkovanosti, aby sme chránili celú populáciu – rýchlošíriace sa infekcie. Sú infekcie, kde stačí menej ako 86 %. Záleží to na type patogénu. Pri chrípke dis kutujeme, či 30 až 40 % stačí. Pri covide sa bavíme o optimálnom 70-percentnom preočkovaní, ale musíme zohľadniť dôležitý faktor, a to je účinnosť vakcíny. Covid vakcíny majú účinnosť 95 % a na kolektívnu imunitu by malo stačiť 70 % očkovaných a bojím sa, že na Slovensku toto číslo nedosiahneme.
prečo?
Pretože vidím odpor. Možno 20 až 30 % je za, mnohí sa rozhodujú a je tu veľká skupina ľudí, ktorí vakcináciu odmietajú. Takto nedosiahneme kolektívnu imunitu a budeme sa stále boriť s týmto problémom, lockdownami a budeme si ruinovať ekonomiku. Bude zaujímavé sledovať krajiny, ktoré sa s tým poľahky vyrovnali, pretože mali dlhodobo dobre nastavený vakcinačný režim. V rámci Európy možno vzniknú dve skupiny krajín, jedna bude preočkovaná a druhá sa s tým bude trápiť.
máme mnoho povinných vakcín, ktoré dávame deťom a prečo sa o tejto neuvažuje ako o povinnej?
Tiež som za to, aby to bolo povinné, ale musím akceptovať demokratické naladenie. Skôr si myslím, že by sme sa mali venovať informovanosti.
je január a začína sa očkovať po celom svete. Myslíš, že v lete budeme už žiť normálnejšie životy?
Nie som o tom presvedčený. Pokiaľ sa má imunogén dostať do väčšieho množstva ľudí, tak treba mesiace. Budú krajiny, ktoré budú rýchle a vybavia to za niekoľko mesiacov. Obávam sa, že v roku 2021 sa ešte budeme boriť s týmto vírusom.
norbert Žilka
Je neuroimunológ a vedecký riaditeľ slovenskej biotechnologickej spoločnosti Axon Neuroscience. Venuje sa vývoju preventívnych i terapeutických vakcín a tiež vývoju imunoterapeutík proti Alzheimerovej chorobe. Vyvíja aj vakcínu proti covidu-19.
Ak ste našli chybu, napíšte na
web@tyzden.sk.