hľadajúci svätec, veľký učiteľ západu, človek, ktorý vždy hľadal pravdu, Boha, premýšľal nad stvorením a stvorenstvom, snažil sa uchopiť ľudskú dušu, v jeho myslení rezonovala téma dobra a načrtol aj koncept Božieho štátu. Spoločnosť, ktorá sa vzdala spravodlivosti, sa podľa neho neodlišuje od bandy zbojníkov, tento odkaz rezonuje dnes viac ako inokedy. Štát treba používať, a nie iba bezhlavo využívať či zneužívať.

 V knihe Boží štát sa dotýka otázky slobody a prichádza k záveru, že: „Prirodzený poriadok vyžaduje slobodu človeka. Boh chce, aby človek obdarený rozumom vládol najmä nad nerozumnými bytosťami, a nie nad človekom. Otroctvo je trestom za hriech. V latinčine sa dá pôvod slova „servus“ (otrok, sluha) odvodiť od slovesa servare, čo značí toľko, ako zachovať tých, ktorých podľa vojnového práva mohli zabiť. Otroctvo národa môže byť trestom za hriech alebo aj príležitosťou na nápravu.“ Otroctvo pominie vtedy, keď Boh bude pre každého všetkým, čiže na prvom mieste. 

Nikto nemá byť až taký hĺbavý v modlitbe, aby pritom zabúdal na dobro svojho blížneho, ale nikto nemá byť ani taký činný, že by mu nevyšiel čas na premýšľanie o Bohu. Pri každej z týchto činností má ísť vždy a zásadne o hľadanie univerzálnej Pravdy.