Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Koniec kláštorov

.eva Čobejová .spoločnosť .téma

Akcia K a Akcia R: dve perfídne operácie, pri ktorých boli pred šesťdesiatimi siedmimi rokmi na základe rozhodnutia špičiek komunistickej strany zlikvidované stovky mužských i ženských kláštorov.

Koniec kláštorov ČTK/Čestmír Jírů Proces s predstaviteľmi rádov 31. 3. 1950.

vzťahy štátu, ktorý po 25. februári 1948 už definitívne a totálne ovládla Komunistická strana Československa, s cirkvami sa od onoho „Víťazného februára“ postupne zhoršovali. Ani cirkvi (najmä katolícka, ktorá bola najväčšia), ani komunistická moc nemali s druhou stranou väčšie skúsenosti. Predstavitelia cirkví síce zo sovietskej histórie vedeli, že komunistická moc je ateistická a jej cieľom je zničiť náboženstvo ako „ópium ľudstva“ a komunisti verili, že konflikt je nevyhnutný a verili v postupné odumieranie náboženstva, ale v praxi boli vzťahy omnoho komplikovanejšie. Obe strany tušili, že sa aspoň spočiatku musia dohodnúť.

horšie a horšie

Počiatočné dohody pred voľbami v roku 1948 boli rozpačité a neveštili nič dobrého. Spor nastal napríklad v otázke kandidatúry kňazov, keď necelý mesiac pred voľbami českí a slovenskí katolícki biskupi zakázali kňazom kandidovať nielen do parlamentu, ale aj do národných a akčných výborov, čo viedlo k stretu so skupinou takzvaných vlasteneckých kňazov, ktorých chcelo komunistické vedenie z propagandistických dôvodov využiť.

Na nepriateľskom postoji nezmenil nič ani fakt, že po zvolení Klementa Gottwalda za "prvého komunistického prezidenta" slúžil pražský arcibiskup Josef Beran slávnostné Te Deum, čo si mnohí veriaci vysvetľovali ako súhlas s novým režimom.

Ako vo svojej knihe Církev a stát v Československu 1948 - 1953 píše český historik Karel Kaplan: "Predstavitelia moci katolíckej hierarchii pripomínali, že cirkev má len dve možnosti - dohodu alebo boj, ktorý však prehrá, pretože oni mocensky situáciu vždy zvládnu." Medzi predstaviteľmi cirkvi zase prevážil názor, že socializmus a kresťanstvo sú protikladné ideológie a trvalá spolupráca preto nie je možná.

„Plán, že do roku 2000 nebude v Čechách ani na Slovensku žiadny rehoľník a žiadna rehoľná sestrička, však totálne stroskotal.“

Výsledok sa dostavil ešte na jeseň roku 1948. Nová moc zakázala takmer všetky katolícke periodiká a v marci 1949 nasledoval zákaz diecéznych obežníkov. O mesiac neskôr stranícke vedenie vydalo rozhodnutie, ktoré hovorilo, že treba získať cirkev pod kontrolu, zbaviť ju závislosti od Ríma, smerovať k národnej cirkvi či zriadiť "obrodné hnutie katolíkov" - neslávne známu Katolícku akciu. (viac v rozhovore s Patrikom Dubovským)

Nasledovala internácia arcibiskupa Berana, cirkevné zákony, ktoré vraj mali "pomôcť cirkvi v jej pravom náboženskom poslaní", zriadenie Štátneho úradu pre veci cirkevné, povinný civilný sobáš ako aj kňazské sľuby vernosti republike.

proces

„Príprava na likvidáciu mužských kláštorov sa začala na jeseň roku 1949,“ píše vo svojej knihe Neumlčená Václav Vaško. „Útvar ŠtB pre cirkevné záležitosti dostal z nadriadených miest pokyn zhromažďovať kompromitujúce materiály o významných rehoľníkoch. Prišiel aj príkaz ´vybrať niekoľko najreakčnejších cirkevných predstaviteľov´ rádov a uvaliť na nich vyšetrovaciu väzbu. Dvadsiateho januára schválila cirkevná šestka ÚV KSČ návrh na sústredenie rehoľníkov v koncentračných kláštoroch. Päť dní na to dala príkaz na začatie kampane proti rádom.“

Ešte pred samotnou likvidáciou kláštorov však predsedníctvo ÚV KSČ rozhodlo pripraviť monsterproces, ktorého cieľom bolo fakticky zlikvidovať oponentov. Malo sa to podariť či už dlhoročným žalárovaním, ich izoláciou od veriacich a kňazov alebo v prípade predstavených reholí od rehoľných bratov a dorastu, aby sa medzi nimi prerušili prirodzené, ale i právne väzby. Tieto cirkevné spoločenstvá mali postupne zaniknúť.

Posledný marcový deň roku 1950 sa tak na lavici obžalovaných ocitlo desať obvinených. K premonštrátskemu opátovi Vítovi Tajovskému, ktorý bol vo vyšetrovacej väzbe od 30. januára v súvislosti s takzvaných číhošťským zázrakom, pribudli v záujme postihnutia celého spektra ďalší dvaja premonštráti, traja jezuiti, dvaja redemptoristi, jeden františkán a jeden dominikán.

Mladšie sestry boli umiestnené v českých textilkách vo vyľudnenom pohraničí.foto z filmu Pilátova amnestiaMladšie sestry boli umiestnené v českých textilkách vo vyľudnenom pohraničí.

Proces dopadol presne podľa scenára: až na jedného obžalovaného, ktorý bol najviac ochotný spolupracovať, sa vraj všetci spolčili, aby sa pokúsili rozvrátiť ľudovodemokratické zriadenie.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite