Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Špión z Myjavy odsúdený na smrť

.timotej Križka .spoločnosť .história

Projekt Pokojní v nepokoji sa začal ako rozhovory s ľuďmi, ktorí prežili väzenie počas komunizmu. Hľadanie obetí sa zmenilo na nachádzanie hrdinov. Vtedy sme s 92-ročným Jánom Zemanom hovorili osem hodín. Bez vody a jedla. Keď som o ňom po piatich rokoch vydal knihu, chcel som na to upozorniť jeho blízkych. Telefón mi zdvihol on sám.

Špión z Myjavy odsúdený na smrť TIMOTEJ KRIŽKA Timotej Križka: Jan Zeman. Po 14 a pol roku prepustený na slobodu.

zdravotná sestra, ktorá zatvorila dvere za pánom Zemanom, si dôkladne prezrela celú chodbu. Akoby ešte čakala niekoho iného. „Lekár bol zaskočený, že som prišiel. Že som prišiel sám. „Viete čo to znamená? Všetci sa čudujú, že tu ešte som.“ Pánovi Zemanovi som sa nepriznal, s akou radosťou som aj ja počul jeho hlas. Ako veľmi ma potešilo, že ešte žije. Neberiem ako samozrejmosť, že 97-ročný Ján Zeman je ešte stále s nami po 14 a pol roku muklovského života.

zaslúži si uznanie ten, kto mení názory?

Od mojej poslednej návštevy nenastala v byte pána Zemana nijaká zmena. Odkedy zomrela jeho milovaná Oľga sa tu nezmenilo nič. Čas sa v Jánovom svete vôbec nehýbal. Iba na stene v spálni pribudla fotografia, ktorá bola mojou vstupenkou do Zemanovho života. Pred piatimi rokmi súhlasil s rozhovorom len preto, lebo nemal žiadnu fotografiu, ktorú by mohol položiť na svoju rakvu. Nemal mu ju kto urobiť. Už 32 rokov žije celkom sám.

Narodil sa 20. decembra 1923 na Myjave. Matka mu zomrela, keď mal dva roky. Janko chcel byť pilotom, no otec ho uzemnil: „Najprv sa nauč stáť na nohách, až potom rozmýšľaj o tom, že budeš lietať.“ Keď mal sedem, otec emigroval za prácou do Ameriky a chlapec zostal s babičkou. „Nikdy som nepochopil, prečo odišiel,“ dodal.

Keď dospel, pracoval v myjavskej fabrike. Tá začala namiesto mosadzných nábojníc vyrábať armatúry. Pomáhala tak obnoviť krajinu, ktorú poznačili krutosti druhej svetovej vojny. Ján svoju prácu miloval a hlboko si ju vážil. „Robil som tu vo fabrike, kde bolo zamestnaných asi 2 600 ľudí. Uvedomoval som si, čo ten podnik znamená. Za Rakúsko-Uhorska a za prvej republiky veľa ľudí odišlo do Ameriky za chlebom. Náš kraj bol chudobný. Tu nebola nijaká možnosť zamestnať sa. Prosperita továrne bola taká potrebná!“ 

 Onedlho získal štátne vyznamenanie za obnovu vojnou zničeného kraja. Pre mladého pracovitého Jána to bola veľká česť. Jeho jedinou dovolenkou bola niekoľkodňová svadobná cesta s milovanou Oľgou – do blízkej dediny.

Po príchode socialistického režimu sa vo fabrike všetko zmenilo. Vo vedúcich funkciách sa objavili ľudia, ktorí o fungovaní fabriky nevedeli nič.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite