Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.koronavírus

Osem rád Vladimíra Krčméryho o koronavíruse

.michal Oláh .spoločnosť

Je koronavírus viac hystériou alebo reálnou hrozbou? Sú rúška na tvár účinnou ochranou? Máme na Slovensku účinné lieky? Radí lekár Vladimír Krčméry.

Osem rád Vladimíra Krčméryho o koronavíruse BORIS NÉMETH Profesor Vladimír Krčméry je vedúci Tropického inštitútu sv. Alžbety a prednosta Mikrobiologického ústavu LF UK a UNB v Bratislave.

 1. O aký vírus vlastne ide? Je rúško na tvár účinnou ochranou? 

Koronavírus je jeden z najväčších vírusov, my ho voláme „tučniak“, lebo je veľký, a preto sa možno dá proti nemu lepšie chrániť. Je málo odolný proti vyššej teplote. Všeobecne vieme, že vírusy majú rady nižšiu teplotu, preto tie epidémie chrípky prichádzajú spravidla v chladnejších mesiacoch aj u nás, aj v Číne. To je dobrá správa. Keď u nás stúpne teplota nad 20 stupňov, tento vírus už nie je schopný ďalej fungovať. Pri teplote 25 stupňov hynie. 

Ďalšia jeho výhoda je, že tak ako všetky iné vírusy, žije v bunke. Mimo bunky sa nerozmnožuje. Ak môže nejako prežívať, tak v tej kvapôčke vykašľania. Aj z tohto dôvodu majú ochranné prostriedky zmysel, hoci póry na tých maskách sú podstatne väčšie ako ten vírus. Keďže je v bunke alebo v kvapôčke, tak ho maska zachytí, čo je dobrá správa. Takže vieme, že fungujú dezinfekčné prostriedky, rúška a klasické opatrenia, čo sme pri ebole spočiatku nevedeli. Fungujú aj karanténne opatrenia, hoci viem, že sú nepopulárne. 

2. Koronavírus je viac hystéria alebo reálna hrozba? 

Prirovnal by som ho k epidémii sezónnej chrípky. Keďže na chrípku sme zvyknutí a poznáme ju, vieme, že väčšina mladých ľudí ju prechodí bez vážnej ujmy, takže sa jej nebojíme. Koronavírus sa jej podobá, mortalita je nízka a prenáša sa podobne, je to respiračný vírus. Stále nevieme veľa o tom, v čom sa odlišuje od chrípky. A čo je málo známe, toho sa bojíme. 

„Niektoré obce a možno aj okresy budú v prísnej karanténe. Keď sa na to vieme pripraviť, tak všetko dobre dopadne.“

Na Zemi existujú milióny vírusov, o ktorých vieme len málo alebo nič. Keď si analyzujete dve až tri percentá tých úmrtí, teraz v Číne už len jedno percento, tak zomierajú najmä tí, ktorí sú inak vážne chorí. Majú iné pridružené ochorenia, u ktorých drobné zhoršenie znamená zlyhanie kardiopulmonálnej cirkulácie a príčina smrti je nedokrvenosť mozgu a srdca v dôsledku zlej výmeny kyslíka v pľúcach, ktoré sú napadnuté. 

Úmrtnosť na klasickú sezónnu chrípku je problém hlavne u starších a vážne chorých ľudí, napríklad s astmou alebo chronickou obštrukčnou bronchitídou, ischemickou chorobou srdca a diabetom. U nich môže byť táto komplikácia smrteľná. V prípade klasickej chrípky je úmrtnosť päť percent, u pneumokokov je to až 25 percent a tu máme len tri percentá, čo je tá dobrá stránka tohto ochorenia.

3. Sú karanténne opatrenia a obmedzujúce zákazy dostatočné a opodstatnené? 

Tu ide aj o niečo viac, než len o to, že zomrieme. Keď človek zomrie, je to preňho osobná tragédia a strata aj pre spoločnosť. Keď máte desať miliónov ľudí PN, tak je tá strata obrovská. To by bol v Číne problém. Takže tie opatrenia neboli na zabránenie mortality, o ktorej vieme, že je nízka a zabíja najmä starších, chronicky chorých. U detí sa prakticky nevyskytuje, u mládeže je zriedkavá. 

Knihu rozhovorov s profesorom Vladimírom Krčmérym Ženie ma zlé svedomie nájdete na našom e-shope.

Opatrenia sú tu pre ekonomickú hrozbu. To je prípad populácie v Číne, ktorá je celá zamestnaná a to množstvo ľudí vytvára obrovské hodnoty. Nás je päť miliónov, tam sú mestá, ktoré majú pätnásť miliónov obyvateľov. Keby to vypuklo v Hongkongu alebo Šanghaji, ktoré majú tridsať-štyridsať miliónov obyvateľov, následky by mohli byť pre krajinu ekonomicky devastujúce. 

Ekonomický dopad je dôvod na prísne mimoriadne opatrenia. V Európe to ešte necítiť, lebo počet nakazených okrem Talianska je nízky, no bude stúpať. V Číne už máme za sebou prvú inkrementálnu fázu, teraz nasleduje fáza dekrementálna, a potom ešte bude jeden výstup, kde sa môžeme poučiť z MERS-u a SARS-u. 

„Zažil som SARS, chrípku v Kambodži a strašnú epidémiu cholery na Haiti.“

4. Dokážeme čeliť tejto hrozbe efektívne aj v Európskej únii? 

Ak máte chorobu, ktorá je ekonomicky devastujúca, ktorá ničí letecký priemysel, výrobu alebo obmedzí hospodárstvo, tak úlohou každej krajiny je prijať drastické, radikálne opatrenia. Ja sa však obávam, že Európa toho nebude schopná. 

V Európe je úroveň demokracie a disciplíny iná než v Číne. Máte liberálne krajiny, ktoré sú v takzvanom pozitívnom chaose 200 či 300 rokov. Čína je monolitný štát, ktorý od počiatkov vedie jediná strana. Toto je jedna z mála vecí, ktorá je výhodou totalít. Eradikácia (ničenie choroboplodných organizmov) epidémií je tam jednoduchšia než v demokraciách. V Európe musíme preto počítať s dlhším priebehom tejto epidémie než v Číne. 

No keď poznáte nepriateľa, tak voľne dýchate a počítate s tým. A treba s tým počítať aj na Slovensku. Niektoré obce a možno aj okresy budú v prísnej karanténe. Niektoré sociálne alebo zdravotnícke zariadenia budú v superprísnej karanténe, niekde budeme zase voľnejšie dýchať. A keď sa na to vieme pripraviť, tak všetko dobre dopadne.

5. Čo máme spraviť pri podozrení na koronavírus? Ísť do nemocnice alebo radšej nie?

Infolinka je zriadená na čísle 0917 222 682 na Ústave verejného zdravotníctva. Máme dosť kvalifikovaných zdravotníkov po celom Slovensku na jednotlivých regionálnych úradoch, ktorí sú pripravení na všetky formy karantény od najmäkšej až po najtvrdšiu. Môj názor je, že sa bude postupovať individuálne. 

Krajiny s dobrou infraštruktúrou, akou je EÚ, sú po stránke organizačno-logistickej pripravené. Ako sme pripravení mentálne? To nevieme, zistíme to teraz. Nehrozia tu scenáre ako vo filmoch, kde ukazujú len karanténu tretieho stupňa. Ľudia, ktorí spozorujú príznaky, nemajú ísť do nemocnice, do čakárne, lebo ak mám ten vírus, nakazím ďalších alebo sa môžem nakaziť ja. Treba si zavolať lekára alebo hygienika priamo domov. 

6. Konšpiračné médiá hovoria o koronavíruse ako o uniknutej čínskej biologickej zbrani. Majú takéto teórie racionálny základ? 

Je to nepravdepodobné. V súčasnosti výskum biologických zbraní upadá. Aj v Číne a v Rusku sa upúšťa od týchto programov s pravdepodobnou výnimkou Severnej Kórey. Urobiť biologickú zbraň je priam nemožné. 

Biologická zbraň musí mať niekoľko vlastností, a to tento vírus nemá. Po prvé, musí byť odolná voči chladu a teplu – to tento vírus nespĺňa. Ak dôjde k jej vyhodeniu z lietadla v podobe bomby, tak prechádza od mínus 50 stupňov až po výbuch, kde je od 100 do 300 stupňov. 

„A pokiaľ ide o rušenie zájazdov, mnoho ľudí sa ma pýta, či môže cestovať do Thajska alebo na Maldivy. Nik sa ma však nepýta, či sa bude môcť aj vrátiť späť.“

Po druhé, biologická zbraň musí zabíjať. Tento vírus pri mortalite tri percentá zabíja minimálne a trvá to dlho. Pri biologickej zbrani potrebujete inkubačnú lehotu od minút po hodiny, a nie štrnásť dní. Dnes nepoznáme také biologické zbrane, u ktorých sa dá zabrániť tomu, aby nezasiahla vlastnú armádu. Na biologickú zbraň nemôžu existovať lieky, na tento vírus je hyperimúnne sérum, ktoré sa používa v Číne a ďalšie chemoterapeutiká. Na ľahšie prípady máme tiež dostupné lieky. 

A posledný faktor, prečo by to bola zlá biologická zbraň? Lebo keď máte inkubačnú lehotu štrnásť dní, tak armáda, ktorú ste mali takou biologickou zbraňou vyhubiť, bude ešte ďalšie dva týždne bojovať. Koronavírus preto nie je biologická zbraň. Našťastie v súčasnosti neexistuje mikroorganizmus, ktorý by sa dal použiť ako biologická zbraň. Máme vakcíny alebo lieky na takmer všetky agens s krátkou inkubačnou lehotou. 

 7. Odporúčate ľuďom cestovať do zahraničia? Je namieste rušiť zájazdy? 

Mám skúsenosti z troch podobných epidémií. Zažil som SARS v roku 2003, chrípku v Kambodži v roku 2005 a v roku 2011 strašnú epidémiu cholery na Haiti. Čerpám skúsenosti najmä z toho. Ľudia môžu významne spomaliť túto epidémiu. Nevidím dôvod, prečo by sme mali kamkoľvek cestovať do rizikových oblastí. Určite by som necestoval do severného Talianska. 

Ak cestujem do Francúzska, zistím si, kam cestujem, lebo máme prinajmenšom jeden department a jednu časť, ktorá je v karanténe číslo tri. To isté je v Anglicku. Takže neexistuje univerzálna odpoveď. Rakúsko je v podstate bezpečná krajina, no aj tam musím, samozrejme, vedieť, kam idem. 

Ak mám ísť na návštevu do domova seniorov, ktorý je v karanténe, tak tam nejdem. A pokiaľ ide o rušenie zájazdov, mnoho ľudí sa ma pýta, či môže cestovať do Thajska alebo na Maldivy. Áno, samozrejme, odpovedám. Nik sa ma však nepýta, či sa bude môcť aj vrátiť späť. Nik vám nedokáže garantovať, že sa vrátite, keď možno už tu na letisku bude karanténa, kde budete musieť niekoľko dní čakať. Je ľahko poradiť, čo sa týka cestovania von, späť to môže byť problém. Preto radšej toho času necestujme. 

8. Máme na Slovensku účinné lieky na koronavírus?

Áno, máme také lieky, hoci nie sú licencované na toto ochorenie, lebo tu predtým nebolo. Vždy, keď máte nejakú novú chorobu, tak sa testujú lieky, ktoré by mohli účinkovať. Podarilo sa identifikovať štyri a z toho tri sú na Slovensku registrované. 

Ministerstvo zdravotníctva robí všetko preto, aby zmenilo ich indikácie tak, aby ich bolo možné podať ťažším prípadom. Pri ľahkých priebehoch nie je potrebné, aby pacient takúto liečbu dostával.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite