Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Správcovia a služobníci

.ján Košturiak .spoločnosť .nový svet

Podnikateľov niekedy považujú za boháčov, ktorí zarobili na úkor dodávateľov, zamestnancov alebo zákazníkov. Princíp podnikania je však úplne opačný: služba a úžitok pre druhých.

keď zomrel bohatý podnikateľ, pýtali sa jeho účtovníka, koľko po sebe zanechal. Jeho odpoveď bola – všetko. Niekedy si neuvedomujeme, že naše talenty, dary, ktoré sme dostali, ale aj všetky majetky tu raz zanecháme. Sme teda iba dočasnými správcami firiem; farmári, ktorí majú kultivovať zverenú pôdu a rastliny, služobníci, pomáhajúci druhým odhaliť a rozvinúť svoje talenty. (Moderne sa to volá koučing.)

Podniky sa menia na siete firiem vo firme a úlohou šéfa je skôr vytvárať podmienky a pravidlá, ako vytyčovať ciele, riadiť a kontrolovať ľudí. Podnikatelia nie sú len tí, ktorí vo firmách vytvárajú zisky, ale aj šéfovia univerzít, nemocníc alebo biskupských úradov. Ich hlavn cieľ nie je zisk, ale princípy práce sú podobné – objavovať a rozvíjať talenty svojich spolupracovníkov, kultivovať a spravovať zverené zdroje. Namiesto toho mnohí iba lamentujú, že nemajú peniaze.

Na školstvo sa u nás vyčleňuje podobné percento HDP ako v iných krajinách, ale výsledky nemáme. Nemocnice majú viac drahých prístrojov ako v zahraničí, ale na kvalite služieb to nevidieť. Cirkev má pomerne veľké majetky, dostáva príspevky od štátu aj od veriacich, ale na jej službe to veľmi nevidieť. Vidíme kňazov, ktorí sa venujú chudobným a chorým ľuďom, ale často vo vlastných občianskych združeniach. Pozemky a budovy na útulky a opatrovateľské domy si niekedy kupujú od cirkvi – za peniaze chudobných. Cirkev na Slovensku by im mala skôr pomáhať, ako na nich zarábať. Svoje majetky nevedia zveľaďovať, ale vedia pýtať vysoké nájmy od ľudí, ktorí to dokážu. A pritom je v cirkvi dosť pozitívnych príkladov udržateľného podnikania. Cirkevní šéfovia by sa mohli učiť od jezuitov, benediktínov, dominikánov alebo saleziánov. Potom by nemusela dávať komunita ľudí na okraji spoločnosti ojazdené auto cirkevnej škole, ktorá by mala učiť študentov podnikať. Biskup by mohol chudobným ľuďom priniesť prasiatko z vlastného chovu, a nie naopak. Diecézne budovy sú rozľahlé a sedí v nich veľa ľudí, škoda, že niekde na prízemí nemajú miesto aj pre tých, ktorí potrebujú pomoc. Týchto ľudí lieči práca, ktorej by sa na cirkevných majetkoch našlo dosť. Namiesto pastierskych listov so slovami o milosrdenstve a práci v Pánovej vinici by boli lepšie skutočné činy.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite