Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Muž so samopalom

.vladimír Marko .spoločnosť .história

Narodil sa pred sto rokmi. Bojoval vo Veľkej vlasteneckej vojne a aj svoju najznámejšiu zbraň – AK-47 vyvinul na obranu vlasti. Tá však, paradoxne, nikdy na taký účel neslúžila. Michail Timofejevič Kalašnikov.

Muž so samopalom PHOTOXPRESS/ZUMA PRESS/PROFIMEDIA 6. júl 2007 Moskva: Michail Kalašnikov, konštruktér samopalu AK-47, pri oslavách 60 výročia od schválenia výroby tejto zbrane.

v parčíku na moskovskej ulici Oružejnyj pereulok (v preklade Zbraňová ulička) stojí od roku 2017 deväť metrov vysoký pamätník. Žulový podstavec a na ňom bronzová socha postaršieho muža so samopalom v rukách. Tým mužom je Michail Timofejevič Kalašnikov. Zbraň, ktorú drží, je jeho slávna útočná puška AK-47, známa skôr podľa mena svojho vynálezcu – kalašnikov. Michail Timofejevič by sa v týchto dňoch dožil sto rokov, narodil sa 10. novembra 1919 v dedinke Kurja v Altajskom kraji. Jeho kalašnikov je približne o tridsať rokov mladší. Vrchné velenie sovietskej armády ho schválilo v roku 1947 (preto číslo 47 v názve pušky, AK je zase skratka Avtomat Kalašnikova) a do armádnej výzbroje sa dostal v roku 1949. 

syn kulaka 

Kalašnikov bol konštruktér-samouk. Nemal žiadne technické vzdelanie, dokončil len sedem tried základnej školy. Ako syn kulaka, ktorého s celou rodinou presídlili na Sibír, nemal vlastne ani inú možnosť. Navyše otec mu zomrel od vyčerpania a prepracovanosti, keď bol Michail ešte malý chlapec, a tak sa on a jeho sedem súrodencov museli o seba postarať sami. A rozhodne nemali ľahký život. Ako príklad môže slúžiť jedna spomienka Kalašnikova. Keď otec zomrel, zúrila vraj vonku taká silná fujavica, že ho týždeň nemohli pochovať. Rodina musela žiť s mŕtvym otcom v jednej izbe celých sedem dní. A keďže nemohli vyjsť ani po drevo na kúrenie, v izbe im od zimy zamŕzali slzy na lícach. 

Na vojnu narukoval ako devätnásťročný v roku 1938. Slúžil u tankistov, na jednej z ikonických zbraní sovietskej armády – tanku T-34. S tankom sú spojené aj počiatky jeho konštruktérskej životnej dráhy. Vymyslel niekoľko jeho vylepšení, ktoré sa vzápätí dostali aj do sériovej výroby. V októbri roku 1941 ho v bitke o Moskvu ťažko zranili a musel podstúpiť polročné liečenie. Bolo to v čase, keď sovietska armáda nemala vo výzbroji rýchlopalné pechotné zbrane rovnakej kvality ako boli zbrane jej nemeckého nepriateľa. A tak Kalašnikov prestal vylepšovať tanky a pustil sa do vývoja samopalov. Svoj prvý prototyp vyrobil v podstate „na kolene“. Bol ešte nedokonalý a nebol vhodný na použitie. Upriamil však pozornosť na mladého konštruktéra, a Kalašnikov sa tak mohol venovať vývoju zbraní na plný úväzok. Najskôr vo vývojovom centre v Taškente, neskôr vo vývojovom oddelení armády Sovietskeho zväzu v Kolomne neďaleko Moskvy a nakoniec v Iževsku pri západnom Urale, kde pracoval až do odchodu do dôchodku. Už nepracoval sám, k dispozícii mal celý tím odborníkov rôznych profesií. A nielen ich. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite