krátko na to sa Viestovci (brat generála Viesta Dušan, jeho manželka Květoslava, ich synovia Dušan a Bořivoj s manželkou Miroslavou) dostali na základe amnestie na slobodu. Po čase ich však opäť pozatýkali a za ten istý čin znova vyšetrovali a súdili. Podobne ako veľa iných slov, aj slovo „amnestia“ malo u komunistov svojský význam.
Záznamy z výsluchov sa zachovali dodnes, má ich k dispozícii Ústav pamäti národa, ktorý vydal ich kópie Dane Viestovej (vnučke Dušana a Květoslavy) a tá ich láskavo poskytla .týždňu. Prvý záznam výsluchu Květoslavy Viestovej pochádza z roku 1943, výsluch sa konal na Ústredí štátnej bezpečnosti (v podstate pobočke Gestapa). Viestová v ňom vypovedá o tom, ako v roku 1941 pomohla zabezpečiť ubytovanie známemu, ktorého vraj považovala za utečenca z Maďarska. Ďalšie záznamy pochádzajú z rokov 1950 a 1954, prvý výsluch sa konal na krajskom veliteľstve ŠTB (v podstate pobočke KGB). Tieto záznamy poskytujú síce iba zbežný, ale určite zaujímavý obraz o činnosti odbojovej skupiny Flóra, ktorú Květoslava Viestová viedla počas slovenského štátu.
„Asi najväčší strategický význam mali informácie od ľudí z ministerstva obrany, týkajúce sa dislokácie vojsk na Slovensku.“
Nejde o nijaký senzačný objav, mnohé veci sú dávno známe a publikované (napríklad v knihe Zlatice Dudovej-Leškovej Cesty k sebe s podtitulom Česi v odboji na Slovensku v rokoch 1939 – 1948). Napriek tomu je vhodné pripomenúť si činnosť tejto skupiny na základe informácií z prvej ruky. Záznam výsluchu na ŠTB síce nie je nijako zvlášť dôveryhodným zdrojom, ale o svojej úlohe v odboji nemala Květoslava Viestová dôvod klamať či zamlčiavať dôležité skutočnosti.
spolupracovníci
„Už od začiatku, keď som začala pracovať v odbojovej organizácii, korešpondovala som pod menom Flora, čo značí v latinčine moje krstné meno. Asi v roku 1943 sme sa zišli činitelia tejto organizácie u mňa na byte a preberali sme otázku z Londýna, ako pomenovať našu organizáciu. Spoločne sme sa uzhodli na tom, že táto organizácia sa bude volať Flora, čo sme oznámili do Londýna, kde náš návrh prijali.“
Kto všetko pre Floru pracoval? Ak spomenieme len dodnes všeobecne známe mená, tak Elo Šándor (autor Sváka Ragana), profesor Koch (známy dnes najmä pre budovu Kochovho sanatória) a Ľudovít Kukorelli (neskorší partizánsky veliteľ). Elo Šándor ako zamestnanec banky zbieral medzi svojimi známymi peniaze na pomoc pre ľudí, ktorí sa skrývali. Tieto peniaze odovzdával Viestovej, ktorá ich potom rozdeľovala podľa potreby. Profesor Koch prichádzal ako majiteľ sanatória do styku s rôznymi ľuďmi vrátane Nemcov, a mal tak možnosť získať veľa dôležitých informácií. Pomáhal odboju aj finančne, tajne liečil a operoval ľudí z odboja, počas Povstania dodával partizánom lieky. Keď musela Viestová ujsť pred Gestapom a ukrývať sa v Tatrách, Koch prevzal vedenie odboja. Kukorelli dodával správy o letectve, rozmnožoval letáky a roznášal ich po leteckých posádkach.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.