Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Násilie je v pôrodniciach prítomné v rôznych formách

.veronika Pizano .spoločnosť

Diskusia o pôrodníctve sa posunula a objavuje sa čoraz viac názor, že zdravotnú starostlivosť treba zakladať na ľudskoprávnom štandarde. To potvrdzuje aj právnička Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť, ktorá je tiež editorkou publikácií Ženy – Matky – Telá.

Násilie je v pôrodniciach prítomné v rôznych formách Andrej Bán

naposledy sme sa rozprávali pred vyše dvoma rokmi v súvislosti s rozhovorom do knihy Ešte netlačte. Čo sa odvtedy v oblasti pôrodníctva zmenilo?

Nezmenilo sa toho až tak veľa a možno sa niektoré veci ešte zhoršili. Nastáva akási protireakcia, pôrodnícke zariadenia si vytvorili mechanizmy, ktorými oslabujú požiadavky žien, ktorými si uplatňujú svoje práva. Napríklad posúvajú diskusie o pôrodných plánoch do neformálnej sféry, čo dôkazne oslabuje priania žien a možnosti právnej ochrany. Pozitívny posun je, že sa zmenil diskurz a objavili sa aj témy, o ktorých sa doteraz nehovorilo nahlas. Jednou z nich je téma násilia v pôrodniciach. Začalo sa o nej hovoriť celkom otvorene, čo je veľmi dôležité.

súvisí to s tým, že sa celkovo hovorí viac o násilí na ženách?

Čiastočne, ale keďže sú praktiky v pôrodniciach, vrátane tých násilníckych, veľmi normalizované, ľuďom nedochádza, že ide o násilie. Pritom môže ísť aj o osoby vnímavé na násilie. Bolo potrebné začať hovoriť špecificky o pôrodníckom násilí. Tomu veľmi pomohol film Medzi nami, pretože to, o čom mimovládne organizácie a osoby venujúce sa ľudskoprávnym aspektom pôrodníctva dlhodobo hovoria, tento film odkryl a pomenoval veľmi vizuálne. 

lenže nezredukovala sa pre film debata len na fackovanie, ktoré nie je úplne bežné?

Áno, bol to v istom zmysle paradox filmu, ale v kontexte toho, ako je násilie a iné porušovanie práv v pôrodniciach normalizované, zas ani nie. Aj z našich výskumných dát z rozhovorov s pôrodníckym personálom vyplýva, že fackovanie v pôrodniciach prítomné je. Násilie je však prítomné aj v mnohých iných formách. Vo filme možno vidieť bolestivé vaginálne vyšetrenie počas kontrakcie, šitie pôrodných poranení bez adekvátneho tíšenia bolesti, ženu v bolestiach s potrebou tlačiť, ktorá je nútená ležať na chrbte a ktorej lekár tlačiť zakazuje, komunikáciu s rodiacimi ženami otrasným, až väzenským spôsobom. Film násilnícke a iné praktiky porušujúce práva ukázal, ale treba ich ešte jasne pomenovať.

vy tieto praktiky pomenúvate práve v publikácii Ženy – Matky – Telá, ktorej druhý diel ste vydali začiatkom tohto roka. Očakávate, že po kontroverzii sa aj vaša publikácia stretne so širším ohlasom a urýchli zmeny?

Pôsobím v oblasti ľudských práv od roku 2000 a za tých takmer 20 rokov som sa naučila, že v témach, kde je porušovanie práv žien veľmi hlboko zakorené a je v podstate akceptovanou súčasťou našej „kultúry“, bývajú zmeny veľmi pomalé a prácne. Nevyhnutnou podmienkou, okrem vykonania premyslených systémových zmien, je to, že sa zmení diskurz a ľuďom sa to aj týmto spôsobom začne „dostávať do hláv“. Po vydaní prvej knihy Ženy – Matky – Telá sme boli v jednom pôrodníckom zariadení diskutovať o tom, ako práva premietnuť do praxe. Prítomní vrcholoví predstavitelia zariadenia nám svorne tvrdili, že si knihu ešte nestihli prečítať. Všetci však používali termín rodiace ženy, ktorý sme začali používať v knihe – kým dovtedy to boli mamičky či rodičky. 

„Rešpektujúca starostlivosť je absolútne základná požiadavka a kľúčový štandard, niečo, čím musí byť popretkávaný celý systém pôrodnej starostlivosti.“

čiže sa im to dostáva do hláv, aj keď si to možno nechcú pripustiť?

Je ťažké si pripustiť takú vlnu kritiky, akú sme na nich spustili my aj ďalšie osoby a iniciatívy. Lenže aj vďaka tomu sa mnohé veci konceptualizujú a už sa to nedá vziať späť. A aj keď zmena bude trvať dlho –  pretože si bude vyžadovať zmeny v myslení, v paradigmách, veľké množstvo opatrení a investícií, a pôjde aj boj o moc –  napokon nastane.

k akému boju o moc by malo dôjsť? 

Vrcholoví predstavitelia pôrodníctva sa moci nebudú chcieť vzdať, pretože okrem prestíže, vysokého statusu, kontroly nad ženami a nad ich telami im prináša aj iné benefity. Myslím tým systém formálnych aj neformálnych platieb. S tým, že pôrodníctvo je z veľkej časti – práve zásluhou pôrodníkov – postavené na naratíve rizika, je spojený strach a snaha riziku predchádzať. A tomu, čo vnímame ako riziko, najlepšie predchádzame tým, že si zabezpečíme a často aj zaplatíme to, čo vnímame ako najkvalitnejšiu pôrodnú starostlivosť. Schopnosť poskytnúť ju sa stále pripisuje lekárom, ktorí tento systém v snahe o udržanie si toku platieb stále držia.

sledujete aj nejakú zmenu v tom, ako sa médiá či verejnosť všeobecne stavajú k tejto otázke?

Áno, vidno to aj v tom, ako sa niektoré novinárky začínajú pýtať a nahliadať na túto tému. Jeden denník napríklad urobil rozhovor s antropologičkou pôrodu aj so známou dánskou pôrodnou asistentkou. Paradigmy sa začínajú pozvoľna meniť. Dôležité je aj to, že ministerstvo zdravotníctva hádam prestalo pred problémom zatvárať oči. Doteraz sa všetci tvárili, že tento problém tu neexistuje, aj keď už bola vydaná naša publikácia aj vaša kniha Ešte netlačte. Ale až s filmom Medzi nami sa upriamila pozornosť na toho, na koho sa mala, teda aj na ministerstvo zdravotníctva. 

na verejné predstavenie knihy Ženy – Matky – Telá II už prišli ľudia z ministerstva zdravotníctva?

Prišli a otvorene vyhlásili, že chcú pracovať na zmene. Bohužiaľ, stále mám pocit, že nie sú úplne stotožnení s tým, že k diskusiám o zmenách treba prizvať aj rodiace ženy a ich zástupkyne. Že je potrebné otvoriť priestor na diskusiu viacerými spôsobmi a umožniť dotknutým osobám vyjadrovať sa a priamo zasahovať do procesu zmien. Ministerstvu teda ešte nie je celkom jasné, že nemôže robiť štandardy a reformu smerom k starostlivosti napĺňajúcej práva a orientovanej na ženy bez toho, aby sa samotných žien opýtalo, čo potrebujú a chcú.

ale ministerstvo deklarovalo ešte pred Vianocami, že na nových štandardoch bude spolupracovať aj so zástupkyňami občianskych združení. 

Naše organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť a Ženské kruhy boli požiadané, aby pripravili podklady a predstavy, ako by mal proces zmien vyzerať. To sme urobili obratom ešte pred Vianocami. Odvtedy sa však neudialo nič, hoci ministerstvo deklaruje, že na štandardoch pracuje. Nie sú veľmi presvedčiví ani v tom, či chcú mať v procese zástupkyne ženských organizácií, ktoré sa tejto téme venujú. Stále hovoria len o spolupráci s „odborníkmi“, mysliac tým najmä pôrodníkov, čím potvrdzujú, že stále vychádzajú z konceptu autoritatívneho poznania. Optimisticky dúfam, že so štandardmi meškajú aj preto, že WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) vo februári tohto roka vydala aktualizované štandardy poskytovania pôrodnej starostlivosti pri nekomplikovaných pôrodoch, kde k predchádzajúcim 30 odporúčaniam pribudlo 26 nových.

ani tie staršie štandardy WHO však neboli do slovenskej praxe aplikované. Môžeme očakávať, že sa na Slovensku teraz aplikujú ešte modernejšie štandardy?

Predchádzajúca príručka Care in Normal Birth (Starostlivosť pri normálnom pôrode) bola vydaná v roku 1996 a na Slovensku sa neuchytili ani také základné požiadavky, ako umožniť ženám slobodnú voľbu pôrodnej polohy. Aktuálna príručka zdôrazňuje, že ide o univerzálne aplikovateľné štandardy pre všetky krajiny a pre všetky systémy starostlivosti. Jej úplne prvou požiadavkou je potreba poskytovať ženám starostlivosť rešpektujúco, so zachovaním dôstojnosti, s rešpektovaním súkromia a zabezpečením ich informovaného rozhodovania sa. WHO tu zdôrazňuje, že pôrodná starostlivosť nesmie byť postavená na násilí a poškodzovaní žien a že musí byť celkovo postavená na ľudských právach.

takže ľudské práva nie sú druhoradé a nemožno o nich hovoriť len vtedy, keď sa dosiahnu dobré medicínske výsledky zdravotnej starostlivosti.

Presne tak. Odfukuje to vietor z plachiet všetkým, ktorí doteraz hovorili, že ľudské práva pri pôrodnej starostlivosti sú iba nadstavbou, o ktorej sa môžeme rozprávať vtedy, keď budeme mať neobmedzený rozpočet alebo keď všetko pôjde dobre. WHO hovorí nie, rešpektujúca starostlivosť je absolútne základná požiadavka a kľúčový štandard, niečo, čím musí byť popretkávaný celý systém pôrodnej starostlivosti.

 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite