Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ak chceme skutočne zlepšiť pôrodníctvo, ľudské práva nemôžu byť nadštandardom

.veronika Pizano .spoločnosť

Tretí májový týždeň je Svetovým týždňom rešpektu k pôrodu. Na Slovensku je tento ročník venovaný právam žien pri pôrode. Celý týždeň sa budeme tejto téme venovať.

Ak chceme skutočne zlepšiť pôrodníctvo, ľudské práva nemôžu byť nadštandardom profimedia

súčasným chybným predpokladom v diskusii o slovenskom pôrodníctve je to, že ide o boj rodiacich žien proti zdravotníckemu personálu. Že rodiace ženy sa dožadujú rôznych vecí bez toho, aby počúvali argumenty lekárok a pôrodných asistentiek. Snahou je však orientovať diskusiu tak, aby nešlo o boj, ale spoločné ťaženie za zlepšenie podmienok v slovenskom pôrodníctve pre všetky zúčastnené strany – rodiace ženy, ich deti, partnerov a tiež zdravotnícky personál.

Základom je rešpektovanie základných ľudských práv rodiacich žien. Bohužiaľ, často sa to vníma ako nadstavba, pretože nám na Slovensku naozaj chýba povedomie o tom, aké tie základné ľudské práva sú a že sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Nejde pritom o vznešený koncept, ale práve naopak, o základné práva, z ktorých vychádza legislatíva a ktoré by sa mali premietať aj do ďalších oblastí – smerníc, noriem, štandardov a aj do samotného prístupu. 

„Ľudská dôstojnosť je to právo, ktoré by si mal nárokovať aj zdravotnícky personál.“

Ak je jedným zo základných ľudských práv právo využívať výsledky vedeckého pokroku, proti tomuto právu priamo ide to, že v pôrodníctve nemáme štandardy, ktoré by určovali jasné postupy založené práve na najnovších vedeckých poznatkoch. Na Slovensku bola v roku 2015 priemerná miera epiziotómií 57,4 % , čo je znakom skôr rutinného vykonávania nástrihu hrádze. Ako autori článku, z ktorého tento údaj pochádza, správne uvádzajú, WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a Cochrane databáza odporúčajú prejsť od rutinného používania epiziotómie k reštriktívnemu, ktoré pre ženu znamená menej závažných poranení hrádze, menej šitia a menej komplikácií hojenia. Nedokázal sa protektívny vplyv epiziotómie na prevenciu poranení hrádze 3. či 4. stupňa. 

Ďalšími príkladmi toho, že vedecké poznatky nie sú aplikované do slovenskej pôrodníckej praxe, sú vysoká miera sekcií, ktorá súvisí s vykonávaním cisárskych rezov v neopodstatnených prípadoch (napr. diagnózy nesúvisiace s tehotenstvom, poloha plodu koncom panvovým, indikovaná veľkosť plodu a iné), obmedzovanie až zamedzovanie pohybu počas pôrodu a nemožnosť voľby pôrodnej polohy. Na všetky tieto prípady existujú štúdie a následné odporúčania WHO, FIGO (Medzinárodná federácia pre gynekológiu a pôrodníctvo) či NICE (Národný inštitút pre zdravie a klinickú odbornosť).

Zároveň tieto vedecky podložené praktiky rešpektujú súvisiace ľudské práva. Možnosť pohybovať sa počas pôrodu súvisí so slobodou pohybu, možnosť zvoliť si pôrodnú polohu súvisí s možnosťou zvoliť si okolnosti pôrodu, ktorú potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Kontakt koža na kožu súvisí s právom na ochranu súkromného a rodinného života. Pri týchto právach je potrebné spomenúť aj súčasné vyberanie poplatkov za sprevádzajúcu osobu pri pôrode, pričom často je tejto osobe umožnené zúčastniť sa pôrodu až v druhej dobe pôrodnej. V Českej republike takýto poplatok uznal Ústavný súd ČR ako protiústavný. Otázne je, či aj na Slovensku si budeme musieť počkať na nejakého partnera rodiacej ženy, ktorý sa rozhodne proti takémuto poplatku bojovať súdnou cestou, alebo si nemocnice uvedomia, že vyberanie poplatku za sprevádzajúcu osobu je absurdné a najmä diskriminačné voči ženám zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré si tento poplatok nemôžu dovoliť zaplatiť.

V neposlednom rade ide o právo na ľudskú dôstojnosť. Žena a dieťa sú nedeliteľnou jednotkou, preto sa nemožno na ženu pozerať len ako na telo, z ktorého má vyjsť dieťa. V každom momente má právo na rešpektujúci prístup, s ktorým súvisí aj informovaný súhlas. Ten však nie je o podpísanom papieri. Ide o proces neustálej interakcie a komunikácie, kedy prijímateľka zdravotnej starostlivosti sa autonómne rozhoduje na základe kvalifikovanej asistencie zdravotníckeho personálu.

 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite