hríbove rozhovory považujem za zdroj podnetov. O jednom z nich píšem v tomto zamyslení.
Aké odpovede by dostal Štefan Hríb na svoju otázku, keby ju položil biológom? Rôzne. Niektorí by ho odkázali na evolučného biológa Stephena Goulda, podľa ktorého veda a náboženstvo predstavujú dve „neprekrývajúce sa magistériá“. Existuje totiž magistérium (autorita učenia) vedy, snaha pochopiť faktuálnu povahu života, a magistérium náboženstva, úsilie definovať zmysel našich životov a morálnu základňu konania. Veda sa vraj nemá čo pliesť do náboženstva, a náboženstvo do vedy. Nemalá časť by odpovedala, že náboženstvo je a vždy bolo prekážkou vedeckému poznávaniu sveta a pokroku ľudstva; odvolali by sa na evolučného biológa Richarda Dawkinsa, že viera v Boha je škodlivý blud a veda tento blud vykorení tak, ako sa jej to podarilo s vírusom kiahní.
optika kognitívnej biológie
Podľa kognitívnych biológov náboženská viera sprevádzala evolúciu človeka ako biologického druhu od jej počiatkov. Nebola chorobou ako kiahne, ale bola darvinovsky selektovaná pre prežitie jedincov i celého druhu. V mozgu súčasného človeka nachádza veda oblasti špecializované na spiritualitu a náboženské zážitky. Niektorí neurobiológovia dokonca nazývajú tieto oblasti „modulom Boha“. Človek je asi jediný živočích, ktorý si uvedomuje vlastnú existenciu. Na udržanie svojej existencie v neznámom svete okolo seba potreboval vysvetlenie a nachádzal ho v predstavách o zlých a dobrých duchoch. Postupne ich všetkých spojil do predstavy jediného Boha. Vystrašenému živočíchovi posvätná bázeň z Boha ponúkala bezpečie, pocit celkového porozumenia svetu a pokoj mysle. Navyše, náboženstvo bolo účinným „sociálnym lepidlom“, ktoré zaisťovalo spoluprácu ľudí rovnakej viery. Náboženstvo je jedným z komponentov toho, čo nazývame „metakonceptuálne základy spoločnosti“.
Na týchto základoch vystavalo ľudstvo civilizáciu: moderné štáty, v ktorých tisíce spolupracujúcich anonymných jedincov nahradili pôvodné malé skupiny lovcov a zberačiek – a vedu, techniku i umenie. Človek sa vymanil z prírody a stal sa kultúrnym tvorom. Poznaním začal vnikať do mechaniky fungovania sveta a využívať ju na svoj prospech.
V predstave kognitívnej biológie má ľudské poznanie sveta hranice vymedzené biologickým pôvodom človeka. Zavretí v tejto poznávacej „klietke“, vystavení svetu, ktorý sa zásluhou vedy stále mení a je čoraz komplexnejší, si nedokážeme to, čo je mimo klietky, adekvátne ani predstaviť, ani vyjadriť. Môžeme sa uchýliť iba k matematickým symbolom, alegóriám, metaforám a k opisu v podobe mýtov. Spočiatku bola klietka veľmi úzka a na vysvetlenie sveta okolo nej človek potreboval práve mýty. Preto nás biologická evolúcia vyformovala tak, aby sme mýty vyhľadávali: človek je mýtofilný živočích. V súlade s týmto pohľadom pribúdajú teológovia, ktorí takto vykladajú aj náboženstvo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.