Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Potreba šiesteho doplnku Charty OSN

.ladislav Kováč .spoločnosť .esej

Kde sa stratil Boh? Túto otázku kládol Štefan Hríb trom českým katolíckym duchovným. Odpovedali jednoznačne: ani jednému z nich sa Boh nestratil; Boh je pre nich všadeprítomný.

Potreba šiesteho doplnku Charty OSN WIKIMEDIA Michelangelova freska Stvorenie Adama z roku 1512 na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne zachytáva jeden z najväčších príbehov o stvorení človeka. Ladislav Kováč tvrdí, že biologická evolúcia vyformovala človeka tak, aby vyhľadával mýty.

hríbove rozhovory považujem za zdroj podnetov. O jednom z nich píšem v tomto zamyslení. 

Aké odpovede by dostal Štefan Hríb na svoju otázku, keby ju položil biológom? Rôzne. Niektorí by ho odkázali na evolučného biológa Stephena Goulda, podľa ktorého veda a náboženstvo predstavujú dve „neprekrývajúce sa magistériá“. Existuje totiž magistérium (autorita učenia) vedy, snaha pochopiť faktuálnu povahu života, a magistérium náboženstva, úsilie definovať zmysel našich životov a morálnu základňu konania. Veda sa vraj nemá čo pliesť do náboženstva, a náboženstvo do vedy. Nemalá časť by odpovedala, že náboženstvo je a vždy bolo prekážkou vedeckému poznávaniu sveta a pokroku ľudstva; odvolali by sa na evolučného biológa Richarda Dawkinsa, že viera v Boha je škodlivý blud a veda tento blud vykorení tak, ako sa jej to podarilo s vírusom kiahní.

optika kognitívnej biológie

Podľa kognitívnych biológov náboženská viera sprevádzala evolúciu človeka ako biologického druhu od jej počiatkov. Nebola chorobou ako kiahne, ale bola darvinovsky selektovaná pre prežitie jedincov i celého druhu. V mozgu súčasného človeka nachádza veda oblasti špecializované na spiritualitu a náboženské zážitky. Niektorí neurobiológovia dokonca nazývajú tieto oblasti „modulom Boha“. Človek je asi jediný živočích, ktorý si uvedomuje vlastnú existenciu. Na udržanie svojej existencie v neznámom svete okolo seba potreboval vysvetlenie a nachádzal ho v predstavách o zlých a dobrých duchoch. Postupne ich všetkých spojil do predstavy jediného Boha. Vystrašenému živočíchovi posvätná bázeň z Boha ponúkala bezpečie, pocit celkového porozumenia svetu a pokoj mysle. Navyše, náboženstvo bolo účinným „sociálnym lepidlom“, ktoré zaisťovalo spoluprácu ľudí rovnakej viery. Náboženstvo je jedným z komponentov toho, čo nazývame „metakonceptuálne základy spoločnosti“.

Na týchto základoch vystavalo ľudstvo civilizáciu: moderné štáty, v ktorých tisíce spolupracujúcich anonymných jedincov nahradili pôvodné malé skupiny lovcov a zberačiek – a vedu, techniku i umenie. Človek sa vymanil z prírody a stal sa kultúrnym tvorom. Poznaním začal vnikať do mechaniky fungovania sveta a využívať ju na svoj prospech. 

V predstave kognitívnej biológie má ľudské poznanie sveta hranice vymedzené biologickým pôvodom človeka. Zavretí v tejto poznávacej „klietke“, vystavení svetu, ktorý sa zásluhou vedy stále mení a je čoraz komplexnejší, si nedokážeme to, čo je mimo klietky, adekvátne ani predstaviť, ani vyjadriť. Môžeme sa uchýliť iba k matematickým symbolom, alegóriám, metaforám a k opisu v podobe mýtov. Spočiatku bola klietka veľmi úzka a na vysvetlenie sveta okolo nej človek potreboval práve mýty. Preto nás biologická evolúcia vyformovala tak, aby sme mýty vyhľadávali: človek je mýtofilný živočích. V súlade s týmto pohľadom pribúdajú teológovia, ktorí takto vykladajú aj náboženstvo.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite