v rozhovore s Marekom Vagovičom pre Aktuality.sk povedal Hanus, náš bývalý kolega, napríklad toto: „S odstupom času som tiež zistil, že ľudia, ktorí o tej kauze písali, nepoznali základné veci zo spisu, takže kopili jednu chybu za druhou. Problém bol tiež v tom, že sa príliš skoro zoznámili a uverili niekomu z páchateľov. Chýbal im kritický odstup, preberali len argumenty obhajoby.“ Vagovič, taktiež náš bývalý kolega, na to reagoval poznámkou: „Čiže postupovali presne naopak ako novinári, ktorí chcú objasniť nejakú kauzu. Najskôr si ju mali naštudovať a potom konfrontovať hlavných aktérov.“ A Hanus sebakriticky priznal: „Presne tak. Je to aj moje zlyhanie, keďže som bol aj editorom viacerých textov. Bola chyba, že sme ten prípad nezverili niekomu s investigatívnymi, respektíve analytickými schopnosťami. Niekoľko týždňov by skúmal spis, aby bol spätnou väzbou pre ľudí, ktorí o tej kauze písali. Zmenšilo by sa tým riziko, že sa pomýlime. Pre malé noviny s niekoľkými redaktormi bola Cervanová veľké „sústo", ktoré sme nezvládli.“
Keďže v .týždni o tomto prípade písal najmä Andrej Bán a ja, možno nebude na škodu povedať, ako to bolo naozaj.
neznalosť alebo zavádzanie?
Sériu „Päťkrát o kauze Cervanová“ som napísal pred desiatimi rokmi (.týždeň 44-48/2007). Zo spisu v nej doslovne citujem pätnásťkrát (z toho ani raz necitujem obžalovaných alebo ich obhajcov). Neviem, či som tým splnil náročné Hanusove a Vagovičove kritériá, ale podľa mňa to svedčí o určitej znalosti spisu, možno by sa to dalo dokonca nazvať akýmsi naštudovaním kauzy. Rozhodne som splnil aspoň to, že niekoľko týždňov som spis skúmal. S odsúdenými Nitranmi som sa pritom, s jednou-jedinou výnimkou, predtým nestretol. Hlavných aktérov kauzy (vyšetrovateľa Lamačku a prokurátora Valašika) som konfrontoval až po napísaní a uverejnení spomínaných piatich článkov. Obaja rozhovor odmietli, a tak sme publikovali len otázky, bez ich odpovedí (.týždeň 49/2007).
K nejakým odpovediam som sa však predsa len dostal. Máme v redakcii nahrávku zo začiatku 90. rokov, na ktorej hlas veľmi podobný hlasu prokurátora Valašika hovorí napríklad toto: „Je to ťažký prípad, zložitý prípad, možno dneska už by som k nemu inak pristupoval (...) Sporných momentov je tam veľa, to ja viem, že sporné momenty tam sú...“ Neviem, či získanie takejto nahrávky svedčí o nejakých investigatívnych schopnostiach, ale my babráci sa niekedy dokážeme tešiť aj z maličkostí.
„Tváril sa, že vyvrátil hlavné argumenty obhajoby. Akurát že ich vyvracal na základe výpovedí, ktorých vierohodnosť je práve predmetom sporu.“
Čo sa týka analytických schopností, nemyslím si, že by som ich mal nejaké mimoriadne, ale niekedy postačujú.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.