Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Príliš silná odlišnosť

.denisa Gdovinová .anton Vydra .spoločnosť .divadlo

Bezdomovci, ľudia s telesným či mentálnym postihnutím, Rómovia, deti utečencov. Majú za sebou zážitky, ktoré si tí zvýhodnení nevedia predstaviť. Môžu to však skúsiť, ak sa pozrú na umenie, ktorým títo ľudia hovoria.

Príliš silná odlišnosť BORIS NÉMETH Ľudia bez domova nie sú len bez prístrešia, ale sú vymknutí aj zo sociálnych vzťahov. Vďaka Divadlu bez domova môžu spolu s inými nanovo oživiť spoločný svet záujmov – žiť pre niečo spolu s niekým iným.

william Shakespeare zvykol hercov nazývať aj tieňmi. To, aký tieň bude človek na javisku vrhať, nezávisí len od svetla a postavy. Tiene hercov sa menia aj podľa ich osobných skúseností. Inak vyzerá tieň herca, ktorý je zároveň bezdomovcom, inak tieň herca s mentálnym postihnutím. Inak spieva rómsky chlapec, inak dcéra sýrskej utečenky. V umení sa nevyhnutne odráža aj životný príbeh umelca. Pozreli sme sa bližšie na tri organizácie, ktorých táto špeciálna odlišnosť fascinuje. Bratislavské Divadlo bez domova nacvičuje hry s bezdomovcami a telesne postihnutými, banskobystrické Divadlo z pasáže zasa s ľuďmi s mentálnym postihnutím. V Detve, v Plaveckom Štvrtku a na bratislavskej základnej škole Narnia, organizácia Superar privádza k deťom zo znevýhodneného prostredia hudobných profesionálov a spolu sa učia spievať. Všetky iniciatívy majú spoločný cieľ – chcú vyčleneným zo spoločnosti prinavrátiť sebavedomie. No dá sa to aj otočiť. Tí zvýhodnení môžu vidieť, ako sa ťažké životné skúsenosti premietajú do kvalitného umenia.

viac než kohútik jarabý

S organizátorom detského súboru Superar Marekom Kapustom ešte pred skúškou vyzdvihneme dve sýrske dievčatá. Už dva mesiace chodia pravidelne do bratislavskej základnej školy Narnia na popoludňajšie skúšky. Zatiaľ čo z okna ešte kýva ich mama, ktorá sa v Bratislave iba postupne rozhliada, dvanásťročná Leen v aute nesmelo prizná, že nespieva až tak rada, no veľmi ju baví kreslenie. Mladšia, prváčka Naya, len nedôverčivo gúľa očami, pevne drží staršiu sestru za ruku a vôbec si nevšimne, keď jej vietor cestou do školy odfúkne čiapku. Marek Kapusta ostal milo prekvapený, keď mu iniciatívne volali úradníci z Imigračného úradu s prosbou o prijatie dvoch sýrskych dievčat do súboru Superar. Zdalo sa im to ako skvelá príležitosť, aby si našli slovenských kamarátov.

Aj keď detský súbor Superar vznikol s ideou začleňovať deti zo znevýhodneného prostredia, nie je to nijaké naivné spievanie „kohútika jarabého“. V hudobnej triede základnej školy Narnia padajú slová ako mezzoforte a piano, deti reagujú na učiteľkine profesionálne dirigentské pohyby a všetko to sleduje Ivan Šiller, šéf Katedry hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty UK. Kapustovi sa podarilo nadviazať spoluprácu s profesionálnymi hudobnými pedagógmi a tí vybrali svojich absolventov, ktorí učia deti v súboroch v Bratislave a v Plaveckom Štvrtku. Hudobné vyučovanie v Superar totiž musí byť kvalitné. A to z dvoch dôvodov.

V hudobnej triede Narnie spieva detský súbor Superar, ktorý vznikol s myšlienkou začleňovať deti zo znevýhodneného prostredia.BORIS NÉMETHV hudobnej triede Narnie spieva detský súbor Superar, ktorý vznikol s myšlienkou začleňovať deti zo znevýhodneného prostredia.

Slovenská organizácia Superar je len pobočkou celosvetovej organizácie, ktorá pôvodne vznikla vo Venezuele. Ťažká sociálna situácia v krajine viedla k vzniku pouličných detských gangov a mestá mali problémy s mládežníckymi výtržnosťami. Miestny aktivista sa rozhodol situáciu riešiť scenárom ako vyšitým z latinskoamerického filmu – začal vytvárať spevácke a tanečné súbory, v ktorých dokázal deti zabaviť a vštepiť im stratenú disciplínu. Veľký úspech projektu si, paradoxne, všimli takmer pred šiestimi rokmi vo Viedni. Wiener Konzerthaus a Viedenský chlapčenský spevácky zbor sa ho rozhodli prevziať a riešiť ním rastúci rakúsky problém s integrovaním detí prisťahovalcov. Dnes sa Superar rozšíril aj do Rumunska, Bosny a Hercegoviny, Švajčiarska, Slovinska a Lichtenštajska. Deti vo všetkých krajinách sa učia rovnaké skladby a centrála vo Viedni kladie mimo iného dôraz práve na kvalitu. Tritisíc detí v Superare totiž pravidelne koncertuje v jednotlivých krajinách a občas dokonca aj v samotnom Wiener Konzerthaus.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite