Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Prebúdzanie z pasivity

.anton Vydra .spoločnosť

Pred 366 rokmi 11. februára 1650 zomrel René Descartes, o ktorom sa hovorí ako o otcovi novovekého myslenia. Jeho „cogito ergo sum“ je známejšie než význam tejto repliky.

Prebúdzanie z pasivity Francois Mori/AP/SITA Lebka francúzskeho filozofa Reného Descarta v Múzeu ľudstva (Musée de l'Homme) v Paríži.

skúsme si na chvíľu predstaviť túto scénu: dívam sa pred seba a vidím rôzne veci, ukazujú sa ako nejaké obrazy, javia sa mi nejako. To, či reálne existujú, alebo či sú len mojou fantáziou, je zatiaľ nerozhodnuté.

A teraz si predstavme čosi iné: snívam; opäť sa mi ukazujú obrazy, zdajú sa byť počas snenia reálne. Bez ohľadu na to, či spím a snívam, alebo či som bdelý, moje vedomie narába s nejakými obrazmi, o ktorých existencii zatiaľ neviem rozhodnúť. Možno sú, možno nie sú reálne. Ako medzi nimi rozlišovať? Jediný záchytný archimedovský bod, ktorý je pre mňa istotou, spočíva v tom, že ak by to aj všetko bolo iba snom a fikciou, jedna vec musí ostať reálnou: to, že som snívajúca bytosť, že existujem (reálne existujem) ako snívajúce vedomie.

Cogito, s ktorým prišiel René Descartes, nie je teda len ono „myslím“, ale takisto aj „snívam“, „predstavujem si“, skrátka, som reálnym subjektom nejakého diania (bez ohľadu na to, či to dianie je, alebo nie je reálne). To je jediná istota, o ktorú sa môžem oprieť, ak chcem začať na zaistenej pôde.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite