Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Manželstvo, ktoré nebolo

.eva Čobejová .fero Múčka .spoločnosť .téma

Civilné rozvody sú dnes už len formalitou, no prisahať vernosť pred oltárom dva razy sa nedá. Ale aj v katolíckej cirkvi cítiť, že ide o horúcu tému.

Manželstvo, ktoré nebolo Alessanda Benedetti / Profimedia

Bol to imponujúci pohľad, keď dvadsať neviest v závojoch a dlhých bielych šatách kráčalo po boku svojich otcov do Svätopeterského chrámu. Tam ich očakával oddávajúci kňaz – pápež František. Nie je zvykom, aby pápeži sobášili. Ale občas urobia výnimku. To vtedy, keď chcú, aby bol takýto svadobný obrad silným symbolom. Čo mali symbolizovať sobáše pápeža Františka, ktoré sa konali v polovici septembra?

Médiá si jeho gesto okamžite všimli, keďže medzi nevestami bola aj slobodná matka či ženích, ktorý mal predchádzajúce manželstvo anulované, a bol tu aj pár, ktorý už predtým spolu žil a dokonca mal deti. Samozrejme, bulvárne médiá hneď videli za týmto obradom čosi „neslýchané, čo Vatikán ešte nezažil“ a avizovali, že čoskoro bude v katolíckej cirkvi všetko inak. Pápež František presadí ľahšie anulovanie cirkevných manželstiev a uľahčí život veriacim, ktorým prvé manželstvo skrachovalo, a teraz žijú v novom vzťahu. Je to naozaj tak? Dajú sa očakávať od synody o rodine, ktorá sa zíde o pár dní vo Vatikáne, prevratné zmeny, búrajúce to známe: „Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje?“

.náročný proces
„Bola som dojatá k slzám, keď som to videla,“ priznáva svoje pocity z pohľadu na svadby v Svätopeterskom chráme Eva Güttlerová, energická, profesijne úspešná štyridsiatnička, ktorá rozhodne nie je sentimentálnym typom ženy, plačúcim pri každom pohľade na snehobiely závoj nevesty. „Bolo to pre mňa niečo zásadné. Je v tom nádej,“ dodáva Eva, ktorá vyrástla v katolíckej rodine. Má za sebou sobáš v kostole, civilný rozvod a cirkevné anulovanie manželstva. Je praktizujúcou katolíčkou, a preto sa odhodlala aj na ten náročný proces, na konci ktorého mala v rukách rozhodnutie Cirkevného spišského biskupstva o anulite svojho manželstva. Odporúča, aby sa veriaci, ktorí majú za sebou rozpad sviatostného manželstva, tohto procesu neobávali.

Najmä medzi dnešnými štyridsiatnikmi je veľa ľudí, ktorí v deväťdesiatych rokoch podľahli móde vydávať či ženiť sa v kostole. Štát vtedy nemal veľkú vážnosť, a cirkev bola oveľa príťažlivejšia. A tak sa pre cirkevný sobáš rozhodli aj páry, ktoré neboli praktizujúcimi katolíkmi a o sviatosti manželstva toho veľa nevedeli. No ak ich manželstvo skrachovalo a našli si nového partnera, ktorý stál iba o sviatostné manželstvo, alebo po ňom už úprimne túžili obaja, objavil sa vážny problém. Neuvážený krok z mladosti sa môže skončiť celoživotnou traumou. A deti z takýchto manželstiev nikdy nebudú vidieť svojich rodičov, ktorí pritom praktizujú kresťanský štýl života, pristupovať k svätému prijímaniu.

Angelo Carconi / ProfimediaAngelo Carconi / Profimedia
Eva Güttlerová po civilnom rozvode žiadala cirkevný súd o anulovanie svojho manželstva, hoci v tom čase ani nemala nový vzťah a nemala ani deti. „Bolo to pre mňa dôležité, chcela som poznať pravdu,“ priznáva. Radila sa s cirkevným sudcom, kňazom, hľadala svedkov, dôkazy. „Nie je to ľahký proces a nie každý je schopný tým prejsť. Človeku musí na tom naozaj veľmi záležať.“ Posudzuje sa tu len to, čo sa stalo pred uzavretím manželstva. Dôležité je teda len to, čo bolo pred zložením prísahy. „Už samo písanie žiadosti bolo pre mňa katarziou, a uvedomila som si, aké veľké bolo to moje zranenie. Ten proces ničím nepripomínal rozvod na civilnom súde, kde je to často veľmi povrchné. Tu to ide naozaj do hĺbky. Mnoho ľudí sa preto desí cirkevného súdu, ale nebolo to nič desivé, naopak, ku mne bol predseda senátu veľmi príjemný.“

Eva Güttlerová tvrdí, že získať anulovanie manželstva nie je až také nemožné, ako sa o tom bežne hovorí. Je však dôležité, aby sa človek o tomto kroku najprv poradil s cirkevným sudcom, kňazom a pripúšťa, že je možno rozdiel v tom, ktorý cirkevný súd vec posudzuje. No nemá pocit, že sa cirkev úplne bráni tomuto kroku, a je, naopak, presvedčená, že každý prípad posudzuje veľmi starostlivo. No je tu iný problém, ktorý sa jej dnes dotýka ešte viac. Je to vzťah cirkvi k ľuďom, ktorí žijú v novom vzťahu, no nie je to sviatostné manželstvo. Preto nemôžu pristúpiť ani k svätému prijímaniu. Mnohí preto prestanú chodiť do kostola, lebo sa tam cítia nepríjemne. Ako ľudia vyvrhnutí zo spoločenstva. „Je to nepríjemný pocit,“ priznáva Eva Güttlerová.

Pritom už Benedikt XVI., ktorý bol považovaný za konzervatívnejšieho pápeža, ako je pápež František, sa týmto problém vážne zaoberal a priznával, že ide o „boľavý a komplexný pastoračný problém“. Potvrdil síce prax nepripúšťať k sviatostiam rozvedených, ktorí uzavreli nový zväzok, pretože v takomto prípade je „prijímanie sviatostí zo svojej podstaty nemožné“. Ale zároveň pobádal kňazov venovať týmto ľuďom „osobitnú pozornosť“ a podporovať ich, aby praktizovali kresťanský štýl života prostredníctvom účasti na svätej omši. Rozvedených zase vyzýval, aby zostali spojení so svojimi farskými komunitami a vyjadril nádej, že „diecézy vyvíjajú vhodné iniciatívy privítať a sprevádzať vás“.

No faktom ostáva, že takéto prijatie rozvedených, žijúcich v novom vzťahu, dnes nie je vo farnostiach samozrejmosťou. Eva Güttlerová hovorí, že to je citlivý problém, pritom by stačilo málo – aby cirkev zobrala na vedomie túto skupinu ľudí a aby sa im kňazi špeciálne venovali. „Aby existovalo pre nich napríklad špeciálne požehnanie, alebo aby sa v kostole za týchto ľudí všetci spoločne pomodlili, “ dodáva a s veľkými očakávaniami bude sledovať to, čo sa bude diať na vatikánskej synode o rodine.

.cirkev nerozvádza
Z pohľadu cirkevného práva je manželstvo nerozlučné, ak už raz bolo právoplatne uzavreté. To neznamená, že každý odchod od oltára považuje cirkev za spečatenie spoločného života až do smrti, ako sa sľubuje v kostole. Na cirkevných sudcov, ktorí sú súčasťou diecéznych štruktúr, sa obracia množstvo ľudí o zmenu svojho stavu. A podobne ako Eva Güttlerová vo väčšine aj získavajú dekrét o manželskej nulite. A takýchto žiadostí naozaj pribúda.

Hoci legislatíva, teda kanonické právo, sa dlhodobo nemení, v prístupe k jeho výkladu cítiť zmeny. Dôvody, ktoré sa pred niekoľkými desaťročiami nepovažovali za naplnenie podmienok vyhlásenia neplatnosti, sú už dnes často považované za dostatočné. Cirkevné súdy dnes väčšine žiadostí o anulovanie manželstiev vyhovejú, ak už sú pripustené pred súd.

„Na našom cirkevnom súde je výsledok približne v dvoch tretinách v prospech deklarovania, že manželstvo nevzniklo platne. Podobné čísla uvádzajú súdni vikári z celého Slovenska. Keď som si pozeral štatistiky cirkevných súdov v zahraničí, majú to približne rovnako ako my,” hovorí súdny vikár Spišskej diecézy Ján Duda. Podobné údaje zverejnila nedávno aj sudkyňa plzenského diecézneho súdu v Katolíckom týdenníku. Aj u nich až dve tretiny žiadateľov odchádzajú zo súdu s dekrétom o manželskej nulite. Jedným z dôvodov je aj vyššie právne vedomie uchádzačov, ktorí už nejdú do tohto procesu úplne nepripravení či neznalí veci.

Jediná vec, o ktorej sa rozhoduje na cirkevných súdoch, je to, či bolo manželstvo právoplatne uzavreté. Za platné sa považuje také manželstvo, ktoré bolo uzavreté dobrovoľne, vedome, predpísanou formou a bez manželskej prekážky. Ak cirkev umožní niekomu ďalší cirkevný sobáš po rozpadnutom manželstve, tak nie preto, že by ho predtým rozviedla, ale preto, že jeho predchádzajúci sobáš po preskúmaní považuje za neplatný. Presným termínom, ide o nulitné manželstvá. Ak ich za také vyhlásia cirkevní sudcovia, výsledkom je stav, ako keby žiadny sobáš z pohľadu cirkvi uzavretý nebol.
Ak sa teda manželia obracajú na cirkevných právnikov so žiadosťou o „rozvod”, tak je to omyl, cirkevný súd môže len skúmať platnosť uzavretého manželstva. Priestor pre anulácie manželstiev je však vyšší, ako by sa mohlo zdať.

Vandeville Eric / ProfimediaVandeville Eric / Profimedia

Základné pravidlo znie, že sobáš sa nedá vyhlásiť za neplatný pre problém, ktorý nastal až po ňom. Teda ani nevera partnera, psychické či fyzické týranie počas manželstva nie sú pre cirkevný súd rozhodujúce. (V takom prípade cirkev dovoľuje partnerom nežiť spolu.) Ak sa vyhlasuje manželstvo za neplatné, tak pre niečo, čo platilo už pri jeho uzatváraní. Niektoré príčiny sú zrejmé. Napríklad, ak išlo o manželstvo uzavreté z donútenia alebo zo strachu či formou podvodu, alebo s podmienkou.

Dostatočným dôvodom na vyhlásenie neplatnosti je aj zamlčanie závažných zdravotných komplikácií vrátane tých psychického charakteru. Alebo o impotenciu, ktorej si dotyčný bol vedomý už pri sobáši, ale svojmu partnerovi ju zamlčal. Dostatočnou príčinou môže byť aj oklamanie partnera v otázke, či chce mať deti. No nedostatočnou príčinou je, ak sa až počas manželstva zistí neplodnosť jedného z partnerov.

.slová nestačia
Vážnym argumentom môže byť, ak jeden z partnerov od začiatku vstupoval do manželstva s tým, že sa časom rozvedie. Dôvodom je napríklad aj „vážny nedostatok rozoznávacieho úsudku ohľadne manželských práv a povinností, ktoré treba navzájom odovzdávať a prijímať zo strany muža a/alebo ženy“. No dokazovanie takýchto vecí nie je nikdy jednoduché či formálne.

„Manželský súhlas je vnútorným úkonom človeka, my ho však poznáme iba podľa jeho vonkajších prejavov. Niekedy je vnútorný súhlas iný než ten, ktorý človek prejavuje navonok,” vysvetľuje Duda, prečo iba slová vypovedané pri oltári nestačia. Azda najviac priestoru pre konanie o platnosti sobáša vyvoláva možnosť omylu vo vlastnosti osoby. „Ide o prípad, že jedna stránka uzatvára manželstvo s druhou stránkou a tá druhá stránka nie je taká, ako si to o nej tá prvá stránka myslí,” hovorí J. Duda. Musí však ísť o podstatnú vlastnosť, pre ktorú jeden zo snúbencov kráčal pred oltár.

Dokazovanie neplatnosti sobáša sa deje pred cirkevným súdom, najčastejšie pred senátom troch sudcov diecézy a formálne sa podobá na konanie pred občianskym súdom. Predchádza mu niekoľko mesiacov príprav, teda vypočúvanie manželov, skúmanie listinných alebo iných materiálnych dôkazov. Keďže mnoho žiadostí o anuláciu manželstiev sa opiera o neúprimné úmysly nevesty či ženícha, často je potrebné dokladať ich svedectvami ľudí, ktorí o tom vedeli. Nie je však nutné, aby sa do procesu zapojil aj partner, ktorý nemá záujem o anulovanie manželstva alebo sa odmieta na procese zúčastniť.

Ak aktuálna diskusia v cirkvi na túto tému prinesie nejaké zmeny, bude sa to týkať zjednodušenia procesov o manželskej nulite, myslí si Duda. „Viem, že túžba po určitom procesnom zjednodušení procesov manželskej nulity tu je. Nie je to však nová myšlienka. Tieto úvahy si môžeme prečítať napríklad v knihe Soľ zeme, kde ich spomína ešte kardinál Jozef Ratzinger pred rokom 2000. Na druhej strane si treba uvedomiť, že zjednodušenie nemôže byť na úkor odbornej kvality rozhodnutí o neplatnosti manželstva a zjednodušenie toto nebezpečenstvo určite prináša. Svätý Otec František si to uvedomuje. Či a aké zjednodušenie to napokon bude, na to si treba počkať.”

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite