milan Hodža sa narodil 1. februára 1878 v Sučanoch neďaleko Martina. Jeho otcom bol Ondrej Hodža, brat Michala Miloslava, evanjelický kňaz a literát, pravidelne prispievajúci do Slovenských národných novín. Matkou bola Ondrejova druhá žena Klementína, rodená Plechová, ktorá tiež pochádzala z národoveckej rodiny. Mladý Hodža dostal už od kolísky všestranne dobrú národnú a vzdelanostnú výchovu.

Gymnázium začal navštevovať v Banskej Bystrici  (Besztercebánya, respektíve Neusohl), odkiaľ prešiel neskôr do maďarskej Šoprone (Sopron). Keďže ho za prejav národného presvedčenia – na štátny sviatok odmietol spievať maďarskú hymnu – vylúčili zo šopronského gymnázia, dokončil štúdiá v sedmohradskom Sibíne (dnes Sibiu v Rumunsku). 

V roku 1896 sa Hodža zapísal na právnickú fakultu peštianskej univerzity. Právo ho však veľmi neťahalo, podstatne viac ho bavila žurnalistika. Po chvíli váhania sa rozhodol venovať sa jej profesionálne a zakrátko sa stal jedným z najschopnejších slovenských novinárov a publicistov svojej doby. Najskôr pôsobil v ružomberských Slovenských listoch, neskôr založil v Pešti pre peštianskych Slovákov prvý Slovenský denník a Slovenský týždenník. V obidvoch bol hlavným redaktorom. Denník vydržal len necelé dva roky (1901 a 1902), neskôr, v roku 1910, jeho vydávanie obnovil. Slovenský týždenník mal dlhšie trvanie. Jeho vydávaním chcel Hodža osloviť priamo slovenský vidiek, chcel jednoduchým a zrozumiteľným slohom získať záujem širokej verejnosti o veci národa. Práve takáto aktívna novinárska a publicistická činnosť mala zásluhu na tom, že sa Milan Hodža stal na začiatku 20. storočia relatívne známym uhorským politikom. 

Skutočnú politickú kariéru začal ako 27-ročný, keď ho v roku 1905 po prvý raz zvolili do uhorského parlamentu za poslanca dolnozemského kulpínskeho okresu, čo je oblasť vo Vojvodine so zmiešaným slovenským, srbským a nemeckým obyvateľstvom. Vo svojej politickej kariére mal tri priority: všeobecné volebné právo, pozdvihnutie roľníctva a národnostnú otázku. Z nich bola najdôležitejšou tá druhá, zameral sa hlavne na povznesenie roľníkov. Na rozdiel od staršej generácie, ktorá za hybnú silu národno-uvedomovacieho snaženia považovala inteligenciu, Hodža dával prednosť roľníctvu. Uvedomoval si, že tento stav tvorí vyše 60 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva na území slovenských žúp v Uhorsku a je to teda ohromná sila, ktorá potrebuje v prvom rade ekonomicky pozdvihnúť a vzdelať.