najznámejším predkom bol Samuel Jurkovič, ktorý žil v rokoch 1796 – 1873. Bol popredným ľudovýchovným pracovníkom, podporovateľom Ľudovíta Štúra, zakladateľom čitateľských spolkov a školských knižníc. V roku 1845 založil v Sobotišti Spolok gazdovský, ktorý bol prvým úverovým družstvom na európskom kontinente.
Jeho dcéra Anna či Anička, prvá ochotnícka herečka na Slovensku, sa stala manželkou Jozefa Miloslava Hurbana a teda aj matkou Svetozára Hurbana Vajanského. Jej mladšia sestra Emília sa vydala za Juraja Jurkoviča, ktorý zase stál pri zrode Matice slovenskej. Z tohto vzťahu sa narodilo sedem detí, piatym v poradí bol hrdina tohto rozprávania, Dušan Samuel Jurkovič.
Narodil sa 23. augusta 1868 v Turej Lúke. Do školy chodil v Brezovej pod Bradlom, Šamoríne (Somorja) a Šoproni (Sopron). Už tu sa u neho začali prejavovať sklony k reálnym predmetom, ktoré ho viedli pri voľbe stredoškolského štúdia. Vybral sa do Viedne na novozaloženú Štátnu školu remesiel (K.u.K. Staatsgewerbeschule). Bola to síce len stredná škola, napriek tomu mala na mladého adepta veľmi formatívny vplyv.
Po skončení školy prišiel do Vsetína. Toto prvé obdobie jeho tvorby bolo hlavne obdobím študovania ľudovej architektúry. Skúmal predovšetkým lokálne prejavy pri drevených stavbách, ktoré sú charakteristické pre oblasť horských regiónov celého karpatského oblúka. Svoje schopnosti si cibril exponátmi v rámci národopisných výstav. Na výstavu vo Vsetíne v roku 1892 pripravil expozíciu valašskej izby, na výstave v Prahe o tri roky neskôr to už bola celá valašská dedina. V národopisne zameranom štúdiu pokračoval Dušan Jurkovič aj v nasledujúcich rokoch. Poznatky, ku ktorým sa dopracoval pri analýze výtvorov ľudového staviteľstva, boli potom základom pre jeho vlastnú tvorbu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.