pred nejakým, už dosť dlhým časom som mal ísť s Petrom a niekoľkými ďalšími priateľmi na jednu tlačovú konferenciu. Bolo potrebné urobiť to rýchlo, čas tam hral naozaj dôležitú úlohu. Peter s tým mal problém, pretože to znamenalo, že si nestihne ísť domov po sako. Vôbec som tomu nerozumel. Sako je kus odevu, ktorý nepoužívam (ani nevlastním), a aj keď som vedel, že ľudia na tlačových konferenciách majú väčšinou oblečený tento kabátik, nechápal som, prečo to práve Peter považoval za dôležité.

Na tú tlačovú konferenciu sme nakoniec išli v tom, čo sme mali na sebe v čase, keď sme o jej konaní museli veľmi rýchlo rozhodnúť. Ukázalo sa, že to nebolo šťastné riešenie. Ešte aj rozumní ľudia, ktorých som si vážil (predtým, potom už menej) hovorili neskôr o tej tlačovej konferencii ako o svetríkovej a považovali náš outfit za trápny pokus okato sa prihlásiť k Novembru. Pokiaľ si dobre pamätám, nikdy som sa Petra nespýtal, ako dopredu vedel, že sako bude dôležité. Celkovo sa ho málokedy pýtam, prečo niečo povedal, napísal alebo urobil, skôr sa o tom snažím rozmýšľať. (Ale nájdu sa aj takí, ktorí sa rovno spýtajú. Bol som napríklad pritom, keď raz Peter hovoril o tom, ako si bol kúpiť ovčí syr. Jeden kamarát sa ho spýtal: „Ty si si bol kúpiť ovčí syr? Prečo?“ A Peter mu odpovedal: „Mám rád ovčí syr.“)

Inak, pravdupovediac, oblečenie na tej tlačovej konferencii som nikdy nepovažoval za príliš zaujímavú otázku. Oveľa zaujímavejšia sa mi zdá iná otázka: Prečo považuje Peter Zajac sako za dôležitú súčasť oblečenia politika? Nespýtal som sa ho na to, rozmýšľal som o tom. A zdá sa mi, že dôvod je tento: sako je rozumné nosiť nie najmä preto, lebo sa to patrí, lebo taký je zvyk a politik (tým dupľom konzervatívny) má zvyky dodržiavať. Sako je rozumné nosiť najmä preto, aby človeku signalizovalo, že teraz sa má správať inak než celkom obyčajne. V prípade politika, že sa má správať ako politik.