snaha dnešnej koalície o zásahy do kultúry nie je ničím novým. Vlády, najmä tie nedemokratické, majú tendenciu strkať nos tam, kam nepatrí, a osobitne umenie je silným nástrojom, ktorým sa dá vplývať na spoločnosť. Zneužívanie kultúry na propagandistické účely siaha až do staroveku, do svojej zvrátenej „dokonalosti“ ho však doviedli totalitné režimy v 20. storočí. Fašisti aj komunisti chápali, aký má umenie potenciál, a preto sa ho pokúsili podriadiť svojej kontrole hneď, ako sa dostali k moci. Niekedy dokonca ešte predtým – ako nám ukazuje náš vlastný, československý príklad.

znárodnenie kultúry

Po druhej svetovej vojne si rozdelili moc v Československu komunisti s demokratmi. Hoci až do februárového prevratu v roku 1948 existovala v krajine aká-taká demokracia, neplatilo to pre všetky časti spoločnosti. Napríklad pre kultúru. V tej si komunisti dokázali zaistiť dominantné postavenie skôr ako vo zvyšku spoločnosti. Ako sa im to podarilo? Zneužívaním ministerstva informácií (vtedajšieho ministerstva kultúry) na zásahy do umeleckej tvorby, ktorú sa im počas niekoľkých rokov podarilo celkom podriadiť štátu a strane.