nezaškodí preto pripomenúť si aspoň niečo z lekcií minulej studenej vojny. Mnohé naše dnešné východiskové podmienky sú nepochybne odlišné. Radikálnosť zmien nás jednako nesmie zbaviť schopnosti vidieť kontinuitu a konštanty. Bez nej nebudeme schopní zvládnuť nadchádzajúce výzvy.

turbulentný svet 

Okrem aktov otvoreného násilia musíme v dnešnom svete opäť čeliť aj perspektíve plazivo sa šíriacej nestability, podomieľania životne dôležitých inštitúcií, ekonomickým krízam (aj iným krízam, ako napr. pandémia) prinášajúcim utrpenie, sklamania, nespokojnosť aj morálny cynizmus, ktoré sa dajú využiť na mobilizáciu frustrovaných más. Okrem vojnových aktov a hrozieb predstavovaných regulárnymi armádami sa nám množia „neštátni aktéri“, „asymetrické“ a „hybridné“ hrozby: od cieleného šírenia dezinformácií až po terorizmus. To všetko s využitím stále novších výdobytkov technológie.

A v neposlednom rade tu máme výzvy prichádzajúce od stúpencov ideologických hnutí, ktorí znova hádžu rukavicu slobodnému svetu s jeho étosom a inštitúciami. Ich ideológie sú pritom zväčša starý tovar v novom balení, zodpovedajúcom vkusu dnešného potenciálneho „zákazníka“, najmä takého, ktorý prišiel o svoju historickú pamäť, stratil ju v mori falzifikátov a dezinformácií, alebo ju nikdy nenadobudol.

Nielen politické a ekonomické zmeny, ale aj akcelerujúci vývoj v oblasti vedy a technológie spôsobuje, že dnešný človek sa musí počas svojho života adaptovať na zmeny v takom rozsahu, na aký v dávnejších dobách nestačili životy mnohých generácií. Stupňovaný tlak na nové a nové adaptácie plodí úzkosť. A úzkosť môže plodiť novú náchylnosť prijímať pochybné „revolučné“ riešenia. (Niežeby iné doby nemali dosť svojich trápení!)