tých prejavov, ktoré hýbali dejinami, bolo síce viacero, ale reč Winstona Churchilla na univerzite v americkom Fultone by sa určite dostala do užšieho výberu. Keď ju 5. marca 1946 predniesol pred americkým prezidentom, miestnymi študentmi a nastúpenými novinármi, nikto z nich nemohol tušiť, že sa práve stal svedkom toho, ako sa píše história, a že obyčajný prejav bývalého premiéra môže mať taký dosah na vývoj dejín. 

Hoci od konca druhej svetovej vojny uplynul len necelý rok a Západ sa ešte stále spamätával z najväčšieho vojnového konfliktu v ľudských dejinách, Churchill ako jeden z prvých štátnikov nahlas povedal, že svet sa už nezadržateľne rúti do ďalšieho. Obyvateľov Spojených štátov totiž varoval, že Sovietsky zväz spustil v strede Európy „železnú oponu“, za ktorou buduje svoje komunistické impérium, pripravené rozširovať sa smerom na západ.

dlhý telegram

Po druhej svetovej vojne sa stali dvomi určujúcimi svetovými veľmocami Spojené štáty a Sovietsky zväz. Politický vplyv Moskvy v Európe dosiahol v roku 1945 svoju dovtedy najvyššiu úroveň. Neplatilo to len pre štáty oslobodené Červenou armádou, ale aj pre tie na západnej strane kontinentu. Svoj mocenský „kapitál“ sa Sovieti rozhodli v mierovom období zúročiť a cez lokálne komunistické strany pritiahnuť na svoju orbitu aj krajiny mimo ich sféry vplyvu.