v spomínanom štvrtom paragrafe, ktorého názov znie „Ciele výchovy a vzdelávania”, sa ani raz nevyskytuje slovo vedomosti. Tam, kde by človek toto slovo aj celkom očakával, nájde namiesto neho slovo kompetencie. Jedným z cieľov vzdelávania podľa tohto zákona je napríklad umožniť žiakovi získavať kompetencie v oblasti matematickej gramotnosti. To je, preboha, čo? Čo toto bizarné až zvrátené slovné spojenie vlastne znamená?

Pojem kompetencie nám objasňuje paragraf 2, písmeno r): „Na účely tohto zákona sa kompetenciou rozumie preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre jeho ďalšie vzdelávanie.”

Táto slovná sračka naozaj definuje absolútne kľúčový pojem, na ktorom je ten zákon celý postavený. Čo sa myslí pod oblasťou matematickej gramotnosti, to sa zákon vôbec nepokúša vysvetliť. Našťastie.

nekompetenciou ku kompetenciám 

Slovo kompetencia používané v súvislosti so vzdelávaním je priam dokonalou ilustráciou nedostatočnej pružnosti slovenského jazyka. V češtine existuje slovo dovednost, ktoré dobre vystihuje to, čo v tomto prípade chceme povedať. My také slovo nemáme a češtiny sa bojíme ako čert kríža (aby nenarušila krehkú svojstojnosť udatného jazyka slovenského), takže radšej používame mierne mätúcu výpožičku z angličtiny (alebo francúzštiny?).

Prečo sa v súvislosti so vzdelávaním začalo tak hojne používať práve toto slovo a čo vlastne vyjadruje? Nuž, kde bolo, tam bolo, jedného dňa si ľudia uvedomili, že ich deti väčšinou vôbec nevedia využívať vedomosti získané v škole – že hoci aj nejaké vedomosti majú (čiže nezabudnú úplne všetko), zväčša nemajú schopnosť zmysluplne ich používať. Inými slovami, že aj keď niečo vedia, nie sú veľmi kompetentní so svojimi vedomosťami rozumným spôsobom pracovať.