stalo sa to, že minister vnútra napísal dva statusy, prvým bolo pomerne neškodné konštatovanie o tom, ako by sa polícia mala správať a akých policajtov si predstavuje on ako minister. Druhý už bol viac politický. Vyslovil v ňom názor, že Policajný zbor by mal podliehať nejakej kontrole, politickej moci alebo teda politickej kontrole. Keď som si tento status prečítal, veľmi ma to vyrušilo až znervóznilo. Pána Šimka som poznal v čase, keď som bol viceprezident Policajného zboru, ako ministra, ktorý koná v rámci zákona, interných aktov, riadenia, a nikdy nechcel odo mňa ani od iných niečo viac. Nikdy nehovoril o tom, že by politika mala akýmsi spôsobom koordinovať alebo kontrolovať políciu. Tento status som musel pokladať za vážnu chybu. Dodatočné vysvetlenia toho, čo tým chcel povedať, sú už bezpredmetné. 

Jeho výrok to dostatočne nešpecifikoval, a práve preto sa mohol vykladať rôzne. Hneď som tušil, že Policajný zbor, teda konkrétne prezident Policajného zboru, sa voči tomuto vyjadreniu ohradí, že to zrejme urobí aj verejne, keďže ten status bol prezentovaný verejne. A že z tohto bude obrovský problém práve teraz v čase predvolebného boja. Že tohto sa chytia a budú to skloňovať v rôznych významoch predstavitelia skoro všetkých politických strán, jedni budú tvrdiť, že minister má pravdu, iní, že nie. Myslel som si, že riešenie tohto problému bude veľmi rýchle, že premiér a pani prezidentka na základe toho, že minister prekročil svoju rolu v úradníckej vláde, ho z tej funkcie v zmysle platnej legislatívy odvolajú.