Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Odborník na bezpečnosť a informácie Jeff Gedmin: NATO prechádza hlbokou zmenou

.marína Gálisová .rozhovory .rozhovor

Fínsko a Švédsko ako členovia NATO? Pred rokom by to bola utópia. Teraz je to realita, a nespôsobená verbovaním, ale uznaním reality. Čo to znamená pre NATO a pre nás v strednej Európe? S .týždňom o tom hovorí odborník na medzinárodné vzťahy, bezpečnosť a informácie Jeff Gedmin.

Odborník na bezpečnosť a informácie Jeff Gedmin: NATO prechádza hlbokou zmenou JONAS GRATZER/STRINGER/GETTY IMAGES 11. jún 2022 Štokholmské súostrovie, Švédsko: Maskovaný vojenský čln počas vojenských cvičení NATO v Baltickom mori. Na manévroch BALTOPS 22 sa okrem Švédska a Fínska zúčastnilo 14 členských krajín Aliancie.

v deň, keď spolu hovoríme, podpísalo všetkých 30 členských krajín NATO prístupové protokoly pre Švédsko a Fínsko – tieto dve krajiny sa budú môcť plne pridať k Aliancii. Aká veľká zmena pre NATO je to z pohľadu bezpečnosti, stratégie, sily?

Je to nesmierne významný moment a z viacerých dôvodov. Predovšetkým preto, že ho nepriniesla teória, ale prax – je to reakcia na reálne udalosti vo svete. Vôbec by nenastal, keby Fínsko a Švédsko nepovažovali dianie na Ukrajine za veľmi vážne pre Ukrajinu a pre región. A po druhé – Fínsko a Švédsko vidia reálne ohrozenie svojich krajín, preto u nich spoločne dospeli k rozhodnutiu politici, verejná mienka, predstavitelia armády, predstavitelia tajných služieb aj široko poňatý tzv. establišment. To je ozaj veľká vec: žiadna teória, ale prax, žiadne „verbovanie“ krajín, ale situácia, keď noví členovia klopú na dvere NATO, lebo sa cítia ohrození a vidia obrovskú hodnotu v kolektívnej obrane.

švédsko dlhé roky fungovalo s Alianciou v akomsi „skrytom partnerstve“. Nie je to bežne známe, viete o tom, ako také partnerstvo mohlo fungovať?

Konkrétne fakty, ktoré by bolo možné potvrdiť na účely tohto rozhovoru neviem. Ale je pravda, že NATO vždy spolupracovalo aj s nečlenskými krajinami v istých aktivitách, pri zdieľaní informácií, niekedy pri využívaní techniky, inokedy v oblasti výcviku. Neprekvapuje to ani pri Švédsku, napokon, sú tam spoločné záujmy a spoločné hodnoty, a teraz sa táto spolupráca kodifikuje a inštitucionalizuje.

asi to uľahčuje Švédsku situáciu pri pričlenení k NATO.

Pravdepodobne áno, pretože vždy sa môžu vyskytnúť problémy s operačnou kompatibilitou – ale aj s kultúrnou kompatibilitou. Teda ako často sa komunikuje, o akých témach sa komunikuje, na akých úrovniach prebiehajú konzultácie a konferencie. Takže keď už existujú všeobecné infraštruktúry zamerané na kompatibilitu, znamená to, že sa formalizuje to, čo už predtým existovalo.

rusko ohrozovalo teritórium Švédska už dávno – napríklad provokatívnymi preletmi bojových lietadiel, vysielalo svoje vojenské ponorky do jeho výsostných vôd. Začalo Švédsko tú hrozbu vnímať ako akútnu až teraz? Doteraz sa tamojší politici zhodovali, že nie je taká veľká?

Dobrá otázka, ale ja si myslím, že politici vnímali hrozbu zo strany Ruska aj predtým, ibaže ju považovali za zvládnuteľnú. A tieto prieniky do vzdušného či námorného priestoru im pripadali ako nepríjemné, ale v istom zmysle prijateľné. Ale potom nastala tá šialená invázia na Ukrajinu, desivé zverstvá, ktoré ruské vojská páchajú na civilistoch. 

„Putin musí mať menej času na uvažovanie, ako nám uškodí. Musíme ho zamestnať úvahami o tom, ako sa ubráni pred západnými informáciami, pravdou a realitou.“

Povedal by som, že usúdili, že takéto Rusko je schopné cezhraničnej invázie, tej najhoršej, najodpornejšej vojny. Toto určite vykryštalizovalo názor, že Putinovo Rusko poháňajú revanšistické a imperialistické túžby, uvedomili si to osobitne pobaltské a škandinávske krajiny – že Ukrajina je časťou väčšej skladačky a že Putin použije akékoľvek metódy, aby obnovil či založil akési impérium. A tí, ktorí sú slabí a zraniteľní, sa stanú jeho obeťami. Hrôzy invázie a jej až neuveriteľná bezočivosť otvorili Fínom a Švédom oči – došlo im, že je to súčasť širšieho ruského plánu na tento rok, na budúci rok, na ďalšie roky. V takej situácii sa všetko, aj to, čo sa dialo predtým, javí v inom svetle – presvedčivejšom.

vieme, že Rusko a pred ním Sovietsky zväz si Fínsko ako svojho suseda skrotil, Fínsko sa voči ZSSR a Rusku správalo až submisívne, čo sa označuje výrazom „finlandizácia“. V strednej a východnej Európe boli dlho obavy, aby sme sa my, malé štáty, takto nefinlandizovali. A aha, dnes Fínsko vstupuje do NATO. Aká hlboká zmena musela nastať vo Fínsku?

Veľmi hlboká. Je to podobné ako vo Švédsku – udalosti v minulosti Fíni brali ako nepríjemné, ale akceptovateľné – aj pre politikov, aj pre verejnosť. Lebo ľudia vždy zvažujú náklady konania verzus náklady nekonania. Náklady na zotrvávanie mimo NATO verzus náklady na členstvo v NATO. A tu sa zrejme výpočty zmenili tým, že Vladimír Putin koná na základe imperialistických a revanšistických impulzov. Som presvedčený, že si chce násilím vysekať sféru záujmov vo východnej, strednej Európe, v Pobaltí aj v Škandinávii. Chce rozdeliť Európu, oslabiť ju, oslabiť jej puto s USA. A Putin to môže dosahovať množstvom rozličných metód. Tu sa chcem vrátiť k finlandizácii. 

Nemusí sa spoliehať len na inváziu, na priamy vojenský útok tak ako teraz na Ukrajine. Je množstvo iných metód – kyberútoky, dezinformácie, špionáž, atentáty, energie ako zbraň, utečenci zneužití ako zbraň. Jedna otázka znie – či sa Fínsko a Švédsko ozaj cítia fyzicky ohrozené – ohrozené v perspektíve najbližších mesiacov alebo rokov. A iná otázka znie, akú mieru dominancie či poroby sú štáty, ľudia ochotní znášať – Putin totiž šliape po suverenite, po nezávislosti, dusí iné krajiny, obmedzuje im priestor na manévrovanie. Švédi a Fíni sa, samozrejme, chcú vyhnúť invázii – ale potrebujú čeliť aj týmto ďalším agresívnym postupom Ruska. A NATO je veľký štít, za ktorý sa môžu uchýliť.

vladimír Putin kedysi vysvetľoval svoje rozhodnutie vtrhnúť na Ukrajinu tým, že Rusko sa vraj cíti ohrozené rozširovaním NATO. Aj vtedy to znelo absurdne. A teraz to znie ešte absurdnejšie, lebo keď do NATO idú Švédi a Fíni, vyjadril sa, že ho to vlastne až tak netrápi...

Ktovie, čo sa mu vlastne odohráva v hlave? Roky sme počúvali o tzv. citlivosti Ruska a jeho elít na rozširovanie NATO. Ale chcem niečo zdôrazniť. My na Západe sa príliš zaoberáme obavami z Ruska a príliš málo pozornosti venujeme obavám o osud ľudí vo východnej a strednej Európe. Keď sa pred 30 rokmi skončila studená vojna, v strednej a východnej Európe žilo 150 miliónov ľudí, ktorí chceli samostatné zastúpenie, suverenitu, právo hovoriť do svojej budúcnosti. Zaslúžili si to vtedy, zaslúžia si to aj teraz. 

A pozor, aj oni majú svoje dejiny, svoju citlivosť, svoje skúsenosti a svoje kultúrne preferencie a očakávajú bezpečnú, mierovú budúcnosť.  Takže by sme mali menej riešiť Putina a viac počúvať vás v strede a na východe Európy. Ľudia z východu a stredu Európy nechcú viesť vojnu proti Rusku, nechcú to ani Američania, ani Švédi, ani Fíni. Nemajú tajný plán na inváziu a okupáciu časti Ruskej federácie, to vieme všetci. A nik nechce ani ponižovať Rusko. Tridsať rokov sme s ním rokovali, zasadali na rôznych fórach, boli sme voči nemu otvorení. To, čo sa dialo s NATO, bolo v záujme strednej a východnej Európy, ale nie proti Rusku.

putin rád hovoril, že ich NATO obkľučuje, ako to máme chápať?

Už pohľad na mapu je predsa jasný, obkľúčiť Rusko nie je možné! Rusko je obrovské územie, jeho problém toto určite nie je. Navyše, keď tento rok v zime Putin vtrhol na Ukrajinu, Ukrajina nebola ani v NATO, ani na prahu NATO. Keby ste sa ma boli začiatkom februára pýtali, kedy Ukrajina pravdepodobne vstúpi do NATO, odpovedal by som: najskôr o desať rokov, ale možno nikdy. Nebolo na programe dňa. Putin používa zámienky, keď chce, potom ich zase nepoužíva. Ako sa mu hodí. A ešte niečo chcem povedať – Putin a ľudia v jeho okruhu, ľudia z priemyslu, oligarchického prostredia a prostredia tajných služieb, cítia krivdu z toho, že prehrali studenú vojnu, že stredná a východná Európa sa chcela prikloniť k Západu, nie k Východu. Cítia krivdu, že Ukrajina nechce byť súčasťou Ruska a chce sa prikloniť k Západu, nie k Východu. A toto je vec pýchy, ega, a v tom má Putin obrovskú motiváciu – podrobovať, dobývať, ničiť. To sú ale jeho problémy, ktoré si musí vyriešiť on. A musí si to vyriešiť aj časť ruskej verejnosti.

môžeme im s tým pomôcť?

Môžeme im vysvetľovať, že ten vývoj nie je proti nim, že NATO je výhradne obranná organizácia a štáty sa k nej pripájajú dobrovoľne. Ale ak to nechcú počuť, nemôžeme ich k tomu prinútiť. Nemôžeme zmeniť ich správanie. Vieme, čo je správne, vieme, čo je pravda. A v prípade Ukrajiny alebo Fínska či Švédska, ak chcú tieto krajiny našu pomoc, poskytneme ju.

aj na Západe sa však občas vyskytne názor, že Rusko sa právom cíti popudené rozšírením NATO. Na vašom portáli American Purpose sa v tomto zmysle vyjadril Michael Mandelbaum. Ako takéto názory vnímate vy?

Michael Mandelbaum je náš pravidelný prispievateľ, rešpektujem ho, no v tomto s ním vôbec nesúhlasím. Je u nás myšlienková škola tzv. politických realistov, jej najvýraznejším predstaviteľom je zrejme John Mearsheimer z Chicago University, ale patrí tam aj Tom Friedman z New York Times. Ich hlasy sú dnes tiež počuť a títo realisti si myslia, že rozšírenie NATO bola v zásade chyba, ktorá vyprovokovala Rusko. Ja tento pohľad nezdieľam.

4. jún 2022 Štokholm, Švédsko: Americká vojnová loď Kearsarge ARG-22 MEU a desiatky ďalších lodí NATO dorazili na manévre BALTOPS 22. Počas nich uskutočnilo námorné cvičenie v Baltiku aj Rusko.JONAS GRATZER/STRINGER/GETTY IMAGES4. jún 2022 Štokholm, Švédsko: Americká vojnová loď Kearsarge ARG-22 MEU a desiatky ďalších lodí NATO dorazili na manévre BALTOPS 22. Počas nich uskutočnilo námorné cvičenie v Baltiku aj Rusko.

prečo?

Po prvé, rozšírenie NATO sa odohralo z vôle ľudí v strednej a východnej Európe, ktorí sa po páde komunizme cítili oslobodení a chceli mať nárazník, ochranu proti ruskej agresii a revanšizmu – zrejme cítili, že takýto revanšizmus sa môže prejaviť. Keby som bol v ich koži, cítil by som to presne tak a bolo to úplne legitímne a ich snaha bola výhradne obranného charakteru. A po druhé, aj keby sme sa na to pozreli z pohľadu USA a spýtali sa, či bolo rozšírenie v záujme USA, či bolo v súlade s našimi víziami a hodnotami a snahou zvýšiť vlastnú bezpečnosť a prosperitu? Odpoviem, že zo strategických dôvodov bolo rozšírenie NATO logické a stále logické je. 

A po tretie, ako zvyknem odpovedať aj týmto politickým realistom, takéto rozhodnutia sú ťažké, ale vždy si treba položiť otázku, aká by bola alternatívna možnosť. Takže si urobme myšlienkový experiment – čo keby sa NATO nebolo v prvej dekáde po studenej vojne rozšírilo? Verí niekto, že by to bolo v Rusku vyvolalo konštruktívne správanie? Že by Rusko bolo mierumilovnejšie, viac by spolupracovalo, citlivejšie by načúvalo obavám krajín z východu a stredu Európy, pobaltských krajín a krajín severu? Alebo by bolo vzniklo politické vákuum, oblasť neutrálnych krajín, ktoré by neboli súčasťou ani Západu, ani Východu, ale boli by geograficky v najväčšej možnej blízkosti Ruskej federácie. Neverím, že by sa Rusko v takej situácii správalo mierumilovnejšie. Bezpečnostné vákuum také správanie nevyvoláva.

mám podozrenie, že to vedia aj politickí realisti, ale nepáči sa im angažovanie USA v zahraničí.

Sčasti áno. Niektorí realisti si zakladajú na realizme, na tom, že chápu dejiny a moc. Ale skutočne sú medzi nimi aj minimalistickí realisti, ich realizmus je morálne vyprázdnený a oni ho využívajú len ako zásterku na to, aby sa USA vo svete neangažovali – a v skutočnosti je za tým ich presvedčenie, že táto časť zemegule – napríklad stred a východ Európy – nie je vôbec dôležitá. Nechcú nahlas povedať, že iste, v tom regióne žije 150 miliónov ľudí, ale sú to malé až stredné krajiny, nemajú jadrové zbrane, neohrozujú USA, nie sú také významné ako Čína, Irán či Severná Kórea, nerobme pre ne nič. Toto je nesmierne pomýlený pohľad. Keby to tak bolo, prečo sme bojovali v studenej vojne?

presne. Z pohľadu izolacionistov asi malo USA nechať studenú vojnu len tak „vyšumieť“?

Nikdy nič len tak nevyšumí. Všetko si vyžaduje politický kapitál, energiu a ostražitosť. Ak veríte v transatlantickú bezpečnosť, v presadzovanie dobrej vízie a hodnôt, nemôžete nechať veľkú časť sveta ohrozovanú Ruskom vo vákuu a dúfať, že to nejako dopadne. Takže robíte proti revanšizmu, čo viete, so zdrojmi, aké máte. Áno, musíte si vyberať, mať priority, rozhodovať o zdrojoch – ale nechať strednú a východnú Európu napospas Rusku po studenej vojne nebolo presvedčivé riešenie.

zneli aj pri otázke, či prijať do NATO Fínsko a Švédsko, spochybňujúce hlasy? Obával sa niekto, že to Rusko vezme ako provokáciu?

Nepovedal by som, že zneli – a zrejme preto, že vojna na Ukrajine je najsilnejší argument. Nikto vo Washingtone, nikto v Bruseli, nikto v Prahe či v Bratislave takéto námietky nevzniesol.

NATO posilňuje svoje sily na svojej východnej hranici. Je to signál, že sa končí éra, keď si veľké a jadrové štáty len tak odovzdávali medzi sebou územie tých malých a – alebo – nejadrových?

Je to významný míľnik a veľmi to posilňuje odkaz, ktorý vyslala aj Bidenova administratíva, že NATO chce chrániť každú piaď svojej pôdy. Ale chcem upozorniť na niečo iné. Na Ukrajine podniká Putin otvorenú inváziu. A ja sa obávam, že pre ostatné krajiny v regióne chystá celý register iných bojových prostriedkov, ktoré nepokrýva Článok 5 kolektívnej obrany NATO: okrem priamej invázie a okupácie používa kyberútoky, má silné špionážne siete, používa propagandu, dezinformácie, a za dlhé roky sme videli, že jeho štruktúry sú schopné vykonávať aj atentáty. Pozor, je prefíkaný a vytrvalý. A je odhodlaný škodiť regiónu, oslabovať ho, destabilizovať a má na to metódy, ktoré nie sú priamo invázne či okupačné. Musíme byť múdri a ostražití. Preto je dôležité, aby bol Putin na Ukrajine jasne porazený. To ho natoľko raní a poníži, že ho to odradí od najhorších krokov, ktoré by inak nepochybne urobil.

sú v NATO programy na pomoc krajinám ohrozenými týmito taktikami?

Áno, sú a dlhšie boli. Ale čo je najdôležitejšie – vzdelávať verejnosť, spotrebiteľov, aby vedeli identifikovať hrozby v médiách, sociálnych sieťach. Toto nám nikdy nešlo, žiaľ, musíme byť akčnejší, menej defenzívni a reakční. Na lži musíme odpovedať pravdou, osvetou, vzdelávaním – a pomáhať informačne občanom Ruska, aby pochopili skutočný stav reality, skutočné motívy strednej a východnej Európy. Musíme občanom Ruska vysvetľovať ten základný fakt, že ich lídri opantávajú lžami, aby pomohli sebe, nie im, občanom. Putin musí mať menej času na uvažovanie, ako uškodí nám, musíme ho zamestnať úvahami o tom, ako sa ubráni pred západnými informáciami, pravdou, realitou.

informačná pomoc sa už poskytovala komunistickým krajinám počas studenej vojny a bola účinná. Tam by sme sa mali poučiť, nie?

Úplne súhlasím. Je to dlhodobá stratégia, nie je jednoduchá a Putin sa proti nej bude brániť, ale ako vidieť na studenej vojne, jej úspech sa meria nie v dňoch a týždňoch, ale rokoch a dekádach. Aj stredná a východná Európa sa bude cítiť bezpečne, až keď Rusko prekoná nejakú politickú zmenu, keď bude menej zasahovať do záležitostí iných krajín. Ruská vláda nemusí byť dokonalá, nemusí milovať Západ, nemusí milovať NATO. Stačí, ak nebude útočiť na iné krajiny, či už priamo vojensky, alebo skrytou destabilizáciou. Nevieme, kedy sa to stane, skôr je to na dlhšie ako na kratšie.

je vo Washingtone jasná stratégia, ako dosiahnuť priaznivý výsledok tejto vojny?

Obávam sa, že nie – a ak je, tak ju nevidím. Potrebujeme ukrajinskú stratégiu a musí byť súčasťou širšej ruskej stratégie. A neviem, či ju máme. Čo sa týka Ukrajiny, potrebujeme víziu, že ruské sily sa musia stiahnuť aspoň tam, kde boli pred 24. februárom. Keby to bola jasná vízia, vedeli by sme, ako ju podporiť zdrojmi, ako si rozdeliť povinnosti v rámci Aliancie a šli by sme po tom. My síce podporujeme Ukrajinu rétoricky, diplomaticky a ekonomicky sankciami, ale je tu vzorec: prezident Zelenskyj nás prosí o zbrane, tak mu nejaké dáme, potom znovu prosí a znovu mu nejaké poskytneme, ale nikdy nie všetky, čo potrebuje. Toto sa rozhodne v pozemnej vojne, a teraz sa to rozhoduje na východe Ukrajiny. Ukrajinci stále potrebujú omnoho viac zbraní, aby vyhnali agresora zo svojho územia. Máme v tom jasnú stratégiu? 

Nemyslím. Bojím sa, že to Putin vie, že rozumie, ako nám tikajú hodiny a rozumie tomu možno aj viac ako my. Je júl, v USA bojujeme vlastné vnútorné boje, potraty, zbrane, ďalšie témy, voľby, recesia, inflácia. Potom príde zima, v Európe nastane problém s energiami. Bojím sa, že nemáme víziu a stratégiu a že hráme zúfalo o čas. Ak nevyzbrojíme Ukrajinu tak, aby vyhnala ruské vojská za svoje hranice do dvoch, štyroch, piatich mesiacov – do januára, tak bude všetko z politických dôvodov ťažšie. A potom bude mať Putin príležitosť naťahovať krízu, rozdeliť Ukrajinu. Potrebujeme víziu, stratégiu a okamžitú, urgentnú, omnoho silnejšiu vojenskú pomoc Ukrajine.

jeff Gedmin Narodil sa v roku 1958, prednáša na Georgetown University a pôsobí v Institute for Strategic Dialogue. Vyštudovaný germanista, muzikológ. Venuje sa politológii. Je autorom kníh o perestrojke, páde komunistického bloku a integrácii postkomunistických krajín do západných štruktúr. Od roku 2007 do roku 2011 viedol Radio Free Europe/Radio Liberty. Spolu s Francisom Fukuyamom založil a vedie portál American Purpose, s ktorým má .týždeň spoluprácu.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite