rozhodnutím Generálnej prokuratúry pôjdu na slobodu ľudia, ktorí boli vnímaní ako súčasť korupčných schém mafiánskeho štátu. Ako to vnímate vy?

Ja by som bol pri hodnotení zatiaľ opatrný. Treba si zachovať nadhľad. Najmä si musíme uvedomiť, že Slovenská republika bola od začiatku rozkladaná skupinami, ktoré tu pôsobia dosiaľ. Pre ovládnutie  ekonomického priestoru, ktorým je Slovenská republika, respektíve časti jej verejných zdrojov, museli mať značný vplyv na chod štátu, politikov, na orgány činné v trestnom konaní, čiastočne aj na súdy. To sa im aj podarilo a takéto ekonomické fungovanie sa stalo určitým vzorom pre zabezpečenie vlastnej finančnej prosperity. Pred dvoma až troma rokmi sa neočakávane naštartovala nová etapa vo vývoji našej spoločnosti, keď možno  začať stavať mantinely bezbrehému porušovaniu zákonnosti. Informácie, ktoré začali prenikať na verejnosť, nám dali nádej,  že Slovenská republika by mohla začať existovať aj iným spôsobom, než aká bola a je predstava Mečiara alebo Fica. Zároveň sa však dalo čakať, že štát takéhoto typu bude mať problém sa spamätať a vyčistiť si predovšetkým  prostredie  štátnych orgánov. Očista sa síce začala, no podstatné bolo, aby sa adekvátna pozornosť sústredila na rozhodujúce štátne orgány, respektíve funkcionárov policajného zboru a prokuratúry.

hovoríte o personálnych výmenách?

Od prvého momentu po voľbách som zastával názor, že bezprostredne po nich bolo potrebné vymeniť policajného prezidenta, šéfa NAKA a šéfa Úradu inšpekčnej služby, hoci po určitých legislatívnych zmenách. Toto sa, žiaľ, nestalo a v rozhodujúcich policajných pozíciách zostali nominanti Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Pri hodnotení povolebného obdobia sa nenechajme pomýliť výsledkami trestných konaní, ktoré boli postupne začaté po voľbách alebo bezprostredne pred voľbami, myslím vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martinky Kušnírovej. Tie nám ukázali, že napriek nepripravenosti politikov robiť potrebné personálne opatrenia sú v policajnom zbore osobnosti, schopné zobrať na seba  ťarchu zodpovednosti a viesť boj proti totálnemu rozvratu spoločnosti aj s rizikom svojej neskoršej profesijnej likvidácie. Takéto osobnosti sa postupne ukázali aj  v Úrade špeciálnej prokuratúry, čím však nemyslím pána Lipšica. Museli sme očakávať postupné vytváranie politických, mediálnych, legislatívnych protitlakov, možno niekedy  s korupčným pozadím, pretože relatívne malá skupina príslušníkov policajného zboru a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry začala reálne ohrozovať „bezúhonnosť “ osôb, ktoré sa v minulosti dôvodne cítili neohroziteľnými  a ktoré podľa mňa nesú faktickú zodpovednosť za stav slovenskej spoločnosti, respektíve právneho štátu. Uvedomujem si ich finančnú, mediálnu a politickú silu a vplyv.  Už dlhšie všetci cítime, že tie protitlaky sú silné a možno sú ich súčasťou aj udalosti, na ktoré sa ma pýtate. Nikomu nevidíme do hlavy a môžeme len teoreticky uvažovať o tom, čo je biele a čo čierne.