Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vladimír Krčméry: Ak chceme druhú vlnu zastaviť, musíme zvážiť päť rizikových momentov

.michal Oláh .rozhovory

Slovensko zaznamenalo v posledných dňoch najvyšší nárast ochorení COVID-19 oproti predošlým mesiacom. Bývalý člen permanentného krízového štábu Vladimír Krčméry, ktorý je aktuálne v zahraničí, vysvetľuje, čo znamená nárast a čo sa bude zrejme diať ďalej.

Vladimír Krčméry: Ak chceme druhú vlnu zastaviť, musíme zvážiť päť rizikových momentov BORIS NÉMETH

v rozhovore sa dočítate:

  • či sa druhá vlna pandémie dá zastaviť alebo spomaliť,
  • či sú pre nás rizikom robotníci z Ukrajiny alebo Balkánu,
  • či si budeme musieť zvyknúť na život s COVIDOM-19,
  • ako môžeme predísť opatreniam z konca marca.

aký je pohyb pandémie koronavírusu na gréckych ostrovoch, respektíve v miestach utečeneckých táborov?

Paradoxne relatívne nízky, oproti strednej a západnej EÚ dokonca minimálny. Ostrovné štáty Európy ako sú grécke ostrovy, kde sa náš tím stará o migrantov, ale aj Cyprus a Malta paradoxne nemajú praktický žiaden nárast. A nielen preto, že to sú ostrovy a prístup ku nim a prístavy sa ľahko kontrolujú, otvárajú či zatvárajú.

Takže sú aj v Európe príklady krajín, kde tie počty sú minimálne, nielen preto, že sú to ostrovy. Napríklad, keď tu do utečeneckého tábora príde ktokoľvek, je automaticky otestovaný. Toto v EÚ zatiaľ všeobecne nefunguje, hoci Nemecko, Británia a niektoré ďalšie krajiny už od budúceho týždňa ohlásili, že každý, kto príde z dovolenky z vybraných destinácií, bude priamo na letisku testovaný.

nezvažujú sa takéto opatrenie zaviesť aj u nás?

To je dobrý krok a myslím si, že sa k nemu budeme možno musieť odhodlať aj my. A to hlavne u takzvaných rizikových krajín, najmä, keď nevieme, či a ako prejde novela zákona, ktorá umožňuje zistiť, kto z nich prišiel. Toto je jeden z driverov tretej vlny, lebo druhá vlna tu už je.

Ak počúvate, že veci sú pod kontrolou a pritom počty narastajú, tak to je psychologický náznak, že je tu druhá vlna. Už pred dvoma mesiacmi sme upozorňovali na druhú vlnu, ktorá je vždy importovaná zo zahraničia a vždy súvisí s príliš rýchlym otváraním. Pôvodný zámer bol otvoriť Schengen 28. júna, no stalo sa tak o dva týždne skôr, preto je logické, že v júli začali tie počty rásť a niektoré krajiny sa museli zatvoriť alebo sa dostať na oranžový či červený zoznam.

v niektorých krajinách sa na tieto zoznamy dostalo aj Slovensko.

Najprv to bolo Bulharsko, potom Španielsko. Príliš veľké rozcestovanie je driverom druhej vlny. Tá v Európe prebieha, okrem gréckych a niektorých chorvátskych ostrovov, Cypru a Malty, ktoré sú dobrým príkladom, že choroba sa dá udržať aj bez druhej vlny. Potom máme druhú skupinu krajín, kde sa situácia zhoršuje, ale ešte nie je kritická a to je napríklad južné Taliansko, Chorvátsko, Bulharsko.

Potom máme tretiu skupinu krajín, kde prebieha klasická druhá vlna a to je Belgicko a niektoré oblasti v Španielsku, Poľsku a Nemecku. Keby sa ma niekto opýtal, ako spomaliť druhú vlnu alebo ako zabrániť tretej vlne, tak sú osvedčené scenáre, ktoré sú reálne odskúšané v tzv. úspešných krajinách ako Taiwan, Malta či Cyprus a dajú sa aj u nás zabezpečiť.  

dá sa vôbec druhá vlna pandémie zastaviť alebo spomaliť?

Ak chceme druhú vlnu zastaviť respektíve spomaliť, musíme podľa mňa zvážiť päť rizikových momentov, je to však môj súkromný pohlaď zvonka, a bude vhodné, aby ho slovenský krízový štáb adaptoval na miestne pomery. Napríklad treba silno zvážiť, či:

  1. Posunúť športové podujatia pred divákmi, aspoň kým nezačne školský rok, aby sa nereťazili rizikové epidemické podujatia. Nech sa vysielajú iba cez televíziu, lebo driverom vo veľa krajinách ako Čína Taliansko, Rakúsko, Španielsko a nedávno aj Adria Cup v Chorvátsku boli práve veľké športové podujatia.
  2. Zvážiť obmedzenie všetkých udalostí nad sto ľudí. Treba sa vrátiť z tých tisíc na sto. Viacero hromadných nákaz je práve z barov, jubileí, diskoték, recepcii + od Nemecka cez Česko až po Ukrajinu.
  3. Treba si uvedomiť, že v septembri idú deti do školy, preto nie je vhodné, aby začiatkom septembra bola napätá epidemiologická situácia. Nehrozí ani tak, že by deti vážne ochoreli, budú skôr prenášači, najmä tie z dovoleniek na Balkáne a v Taliansku, Španielsku, Česku, Poľsku atď. Treba si uvedomiť, že keď sa začína školský rok, týždeň predtým sa na Slovensko vráti až 400-tisíc ľudí zo zahraničia. To znamená, že bude obrovský prísun často z kontaminovaných oblastí. Takže začiatok septembra bude kritický. Je dobré, keď v ten istý čas nemáte viacero kritických momentov, takže ak si povieme, že prvý septembrový týždeň je nástup do školy, tak sa musíme snažiť presvedčiť ľudí, aby sa vrátili o týždeň skôr, okolo 23. augusta, aby tam bola doba 12 dní, keď sa u nich prejaví ochorenie. Teda ak sa nakazia, ich deti nepôjdu do školy, lebo ochorejú najneskôr prvého až druhého septembra. Existujú mechanizmy v spolupráci vlády a ministerstva zahraničných vecí a ministerstva vnútra, ktoré by mohli zvážiť výzvu a požiadať všetkých, ktorí sú v zahraničí v oblastiach oranžových, aby sa vrátili nie až na poslednú chvíľu, ale tých desať dní pred tým. Lebo ak sa vrátia prvého septembra, resp. 31. augusta, tak prípadne nakazení rodičia a deti prinesú chorobu do škôl nepozorovane, lebo nebudú mať ešte príznaky, a to už môže vyvolať tretiu vlnu.
  4. Ďalšie opatrenie, ktoré treba urobiť, je zvážiť posunúť semester resp. nástup na internáty na vysokých školách, aby bol posun od začiatku na základných a stredných školách o mesiac. Semester by sa mal posunúť 2 x 14 dní, čiže na 1. októbra. Zároveň každý zahraničný študent, a na Slovensku máme odhadom 10-tisíc takýchto študentov, by mal prísť až po negatívnom teste na COVID-19. To tiež môžu hygienici vyžadovať.
  5. Veľké riziko sú internáty, ubytovne. Treba sa poučiť zo severného Porýnia, kde kvôli internátu išiel do karantény celý okres, alebo ubytovne baníkov s explozívnou epidémiou v Sliezsku, severnej Morave, atď. Najmä tí, ktorí vstupujú na internát, by sa mali preukázať negatívnym testom. Predstavte si, že 40-tisíc ľudí sa 1. októbra ubytuje na internátoch, pričom vieme, že v mnohých európskych krajinách znamenali obrovský problém. To sa deje v Poľsku či v Česku – okres Karviná, Frýdek-Místek, tam tie ohniská vznikli práve na internátoch alebo na ubytovniach. Opakujem, najväčšia epidémia v rámci ubytovacieho zariadenia bola v Nemecku na internáte, kde boli robotníci mäsopriemyslu. Tam museli dať do karantény 350-tisíc ľudí. V samotnej EÚ, ale aj v Hongkongu prišla druhá vlna skoro kompletne cez univerzity a ich internáty ešte v júni. 

na Slovensku sú tiež robotníci, študenti a brigádnici na internátoch, či už z Ukrajiny, alebo zo Srbska. Sú rizikom?

Toto môže byt vážny problém, ktorému sa dá ťažko predísť podobne, ako sa to dá napríklad športovými podujatiami bez obecenstva, návratom z dovoleniek 10 - 14 dní pred začatím školského roka či posunutím otvorenia semestra na vysokých školách. Takže bude treba zaviesť isté kontroly na hraniciach. Koncom augusta by sa to už dalo, lebo teraz by vznikli obrovské kolóny. Tak by sme získali čas a vychytali by sa študenti s pozitívnym testom. Posledné opatrenie je, že každému študentovi, ktorý sa chce ubytovať na internáte, by mal systém umožniť otestovať sa. 

prvá a druhá vlna v Hong-Kongu vznikla podľa dostupných informácii tiež na internáte, kde sa vracali zahraniční študenti.

Tých päť vyššie spomínaných vecí by mohlo druhú vlnu zmierniť a oddialiť nástup novej epidémie ako je chrípka alebo iná respiračná choroba, ktorá by v kombinácií s COVIDOM-19 mohla zvýšiť úmrtnosť. Tým získavame čas, kým bude vakcína. V predošlom rozhovore som hovoril, že bude koncom leta, čo je 21. septembra. Tu v Grécku sa objednali tri typy vakcín a viem, že Slovensko ich objednalo tiež, čo je múdre, len treba dosiahnuť, aby bolo zaočkovaných 80 - 90 percent populácie, inak to očkovanie nemá taký zmysel. Jasné, že to nie je možné urobiť hneď.

kto by sa mal dať očkovať predovšetkým?

Ak bude koncom leta či na jeseň vakcína, v prvom rade bude treba zaočkovať rizikové skupiny, najmä seniorov. To je najviac riziková skupina z hľadiska mortality. V druhom rade sú rizikové z hľadiska nákazy Domovov sociálnych služieb (DSS), tam by malo byť očkovanie povinné, nielen u klientov, ale aj u zamestnancov. Rovnako treba zaočkovať zdravotníkov, policajtov, predavačov a všetkých tých, ktorí sú exponovaní nákaze. Možno definitívna bodka za COVIDOM-19 bude, keď sa nechá zaočkovať 90 percent populácie, čo však bude v niektorých krajinách nereálne. Skôr to vyzerá tak, že sa s chorobou budeme musieť naučiť žiť. Mnohí sú skeptickí a hovoria, že sa nechá zaočkovať sotva polovica. Okrem COVIDU-19 pritom treba zvýšiť očkovanie aj proti chrípke a u seniorov určite aj proti pneumokokom.

sme teraz uprostred druhej vlny pandémie?

Teraz máme jednu z troch typov druhej vlny, to je ten tlejúci typ, tzv. smoldering scenario. My máme ten najpriaznivejší typ. Okolité krajiny ako Poľsko a Nemecko majú typ druhý vrchol, tzv. second peak.

zo správania mnohých ľudí v uliciach a na dovolenkách sa zdá, že na Slovensku sme sa prestali báť ochorenia COVID-19. Ako dosiahnuť takú veľkú mieru očkovania? Prečo sa ľudia prestali báť, prestávajú nosiť rúška a byť ostražití?

Toto isté som videl v Hongkongu pred 17 rokmi. Tam SARS prvý týždeň usmrtil najprv takmer všetkých infikovaných, potom bola mortalita 50 percent, neskôr 20 percent a nakoniec päť percent. Priemerná mortalita na SARS v roku 2003 bola 10 percent, nakazilo sa asi 9-tisíc a zomrelo asi 900 ľudí.  Postupne klesala. Máme v Európe krajiny, kde je mortalita je vyššia ako u SARS, najmä v Británii, Belgicku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku, kde zomrelo miestami viac ako 15 percent nakazených. A to preto, lebo vírus v prvej fáze bol veľmi silno virulentný. Veľká miera populácie, ktorá ochorela, boli seniori. Teraz ten vírus už nie je možno až tak virulentný, pomáhajú tomu aj mnohé opatrenia ako napríklad rúška.

Teraz vírus začína cirkulovať v strednej a mladej generácií. Príznaky sú len u asi 30 percent nakazených a to je zákernosť. Je logické, že testujeme, čo vidíme, t.j. testujeme len tých 30 percent plus kontakty. Dobrá správa je, že vírus čím dlhšie je v populácií a hrozí, že by vymizol, či už opatreniami (rúškami, sociálnym odstupom), alebo vakcínou, sa začína meniť k menej virulentným variantom tak, ako v roku 2003 v Hongkongu. Veď aj hriešnici sa vedia meniť k horšiemu, ale aj k lepšiemu.

ako a prečo sa ten vírus začína meniť?

Vírus sa začína meniť tým, že začína akoby slabnúť, ale on nie je slabší, len si začína vyvíjať slabšie faktory virulencie, aby bol nenápadnejší, aby lepšie prežil v populácií. On vie, že ak príliš veľa hostiteľov usmrtí, opatrenia budú drastickejšie a on zahynie s hostiteľom alebo opatreniami, nebude sa môcť šíriť. Takže aby prežil, začína sa prejavovať inak, aj na strednej generácií a klesá mortalita. Vírus bude teraz spôsobovať skôr ľahkú chorobu alebo u starších aj ťažšiu, ale prestane zabíjať, lebo na mŕtvom jedincovi aj on hynie. Prežíva len na živých.

Toto môže viesť k ilúzií, že vírus sa zmutoval na lepší variant a dopadneme ako s chrípkou, kde sme pred sto rokmi mali španielsku chrípku a zomrelo niekoľko miliónov ľudí a potom sa tie vírusy pasážovali k menej virulentným serotypom. Všetky chrípky, ktoré prichádzali od 50. rokov, už boli menej smrtonosné. Samozrejme, toto pravidlo má jednu výnimku a to bola vtáčia chrípka, ktorá mala vysokú mortalitu, ale brutálnymi karanténnymi opatreniami vo Vietname, Číne a Indonézii sa takmer hneď eliminovala. Potom, keď bola prasacia chrípka, tak tam zomrelo už len 0,5 percenta. Súčasná pandemická chrípka má už tiež relatívne nízku mortalitu, takže ľudia sa už málo očkujú. 

V Európe sa zaočkovalo ani nie päť percent populácie a vakcína je pritom zadarmo. Vzniká teda falošné fluidum, že ten vírus zmutoval na lepší variant a menej zabíja, klinický priebeh je lepší, v nemocniciach je menej ľudí, skoro žiadni na ventilácií. Mortalita tu v Grécku, ale aj na Cypre a Malte, je oproti USA veľmi nízka, zomrie jedna osoba až päť za týždeň alebo dva, rovnako na Slovensku. Tak vzniká falošný pocit bezpečia a to je silný driver epidémie. 

z vašich slov sa zdá, že na koronavírus si budeme musieť zvyknúť, tak ako sme si zvykli na chrípku. 

Ak sa nechá zaočkovať viac ako 80 percent populácie, korona možno subtotálne vymizne. Ak sa nechá zaočkovať výrazne menej percent, tak sa s tým budeme musieť naučiť žiť a ja si myslím, že to nie je dobrý scenár. Ak ľudia dokážu prijať povinné očkovanie voči desiatim chorobám bez problémov, ten základný balík, čo dostávajú deti, nerozumiem, prečo nemôžeme urobiť povinné očkovanie aj na COVID-19, ak chceme odvrátiť hospodársky rozvrat, čo hrozí pri koronavíruse viac, ako mortalita.

A to prinajmenej pri tých, ktorí sú rizikoví a to sú seniori, zamestnanci a klienti DSS, kde nie sú len seniori, lebo tam sú aj ľudia s viacnásobným postihnutím, a potom zdravotníci, predavači, šoféri MHD, policajti, vojaci, hasiči a ďalší. To je značný okruh rizikových jedincov. Mám ale obavu, že už nebude možné dosiahnuť povinné očkovanie, lebo v niektorých krajinách atmosféra absolutizácie slobody na úkor  života tých slabších zasahuje aj do zdravotníctva.

Stále musíme myslieť na to, že to je len pocit, že COVID-19 stratil na sile. On ju môže znova nabrať. COVID-19 síce stratil takú silu zabíjať, ako mal, ale stále je schopný zabiť ekonomiku v najbohatších krajinách. Vidíte USA, kde tie opatrenia podcenili a v mene slobody sa opatrenia odmietajú, a tak nezamestnanosť vraj stúpla až cez 30 percent v priebehu troch mesiacov. My s tou chorobou prežijeme, len či prežije ekonomika, to nevieme. Potom sa život zmení na živorenie a práve preto je vakcína kľúčová.

mnohí Slováci stále častejšie vyjadrujú nespokojnosť s karanténou, ktorú považujú za zbytočné obmedzovanie slobody.

Počul som, že aj na Považí, v Trenčíne, v Bánovciach a na Myjave sa vyradia mnohé prevádzky. To je to, čo zabije ekonomiku, nie to, že skupina ľudí zostane v karanténe. Teraz nás čakajú kritické momenty. Otvorenie slovenskej futbalovej ligy 8. augusta, ak sa nebude hrať pred prázdnymi tribúnami, bude možno prvý vážny problém. Hneď potom sa budú ľudia masívne vracať z dovoleniek, takže je nutné vyslať signál, aby sa vrátili skôr, a nie tesne pred začatím školského roka. Následne sa začnú plniť internáty, začnú zápisy na vysokých školách. Predstavme si, že máme poslucháreň, kde je 200 ľudí, ako tam chceme dosiahnuť masky a odstup? Čaká nás štyri či päť vysoko rizikových udalostí.

ako môžeme predísť represívnym opatreniam z konca marca? 

K tomu sa treba postaviť racionálne, treba to vedieť zavčasu odkomunikovať, t. j. treba najmä dovolenkárom zrozumiteľne naznačiť možné lepšie či horšie scenáre a pripraviť ich, aby neboli nutné represívne protiepidemické opatrenia, ako v marci a apríli. Tá represívna zložka teda je, že treba zvážiť, že keď sa v iných krajinách hrá futbal pred prázdnymi tribúnami a to v dobe, keď máme televízie, či to netreba u nás robiť rovnako.

Potom sa dá vyriešiť kontrola na hraniciach, že začnú nie 2. septembra, ale o týždeň alebo dva skôr. To nie je naznačenie uzatvorenia hraníc, to je len zvýšená kontrola, ktorá má pomôcť identifikovať tých, čo sa vracajú z červených a oranžových krajín. Vtedy ľudia nebudú chcieť stáť v kolónach a vrátia sa skôr ako prvého septembra. Získame čas a budeme vedieť, odkiaľ sa vrátili, ak budú pozitívni, ochorejú skôr, ako vstúpia na školy či univerzity a najmä internáty. Zostanú v domácej karanténe, čo nás ochráni.

Potom sa otvoria základné školy a získame čas a rektori sa budú môcť pripraviť, čo s vysokými školami, či posunú školský rok, alebo časť výučby urobia cez e-learning, najmä prednášky, a ako si poradia so zahraničnými študentami najmä z červených krajín. Pri boji s epidémiou je dobré mať, najmä vzhľadom na kapacity zdravotníctva a karanténnej politiky, najmenej dvojtýždenný náskok.

BORIS NÉMETH

vladimír Krčméry

Slovenský vedec, vysokoškolský pedagóg a lekár. Je odborník na tropickú medicínu a infektológiu. Vo viacerých rozvojových krajinách zakladal zdravotnícke a sociálne zariadenia. Zúčastnil sa na viacerých humanitárnych misiách počas epidémií SARS, chrípky v Kambodži či cholery na Haiti. Je riaditeľ Tropického inštitútu sv. Alžbety a prednosta Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite