čo si myslí o smrti a ako ju opisuje jazyk Kikongo? Prečo z nás utrpenie nerobí lepších ľudí? Pochopil by eutanáziu u trpiaceho človeka?
roky ste žili počas vojnového konfliktu blízko smrti. Sám ste takmer zomrel po výbuchu míny, na niektoré následky sa liečite doteraz. Dnes vypomáhate na onkologických oddeleniach. Ako hladíte na zomieranie a smrť?
Pred hodinou som slúžil svätú omšu a počas liturgie zaznel Žalm 122 „Zaradoval som sa, keď mi povedali, pôjdem do domu Pánovho.“ Prečo spomínam tento žalm? Ja som ho zažil a prežil. Týchto slov som sa dotýkal mojimi rukami. Bolo to počas mojej misie v Angole, kde prebiehala občianska vojna. Boli Vianoce a išli sme odslúžiť svätú omšu do blízkej dedinky vzdialenej asi 12 km od našej misie. Keď sme sa vrátili, partizáni na tú dedinku zaútočili. Najstarší katechéta z našej misie tam zomrel v mojich rukách. Boli to jeho posledné slová. Vianoce, radosť, život – spojené so smrťou. Je to pre mňa veľmi silné, ako človek môže pristupovať k udalosti smrti. Ten katechéta mal františkánske chápanie smrti. Sv. František hovorí o smrti ako o sestre, ktorá nás berie do svojho náručia.
ako chápu smrť v Angole?
V jazyku Kikongo, keď sa hovorí o smrti, používajú slová ako „zlodej, ktorý prichádza v noci a oberá ťa o všetko.“
celý profesijný život sa stretávate s ľudskou bolesťou, ktorá sa niekedy medzi kresťanmi prezentuje ako niečo povznášajúce. Ako vnímate utrpenie?
Práve včera som počul zaujímavé slová od mojej priateľky, ktorá je primárkou na oddelení intenzívnej terapie v Poľsku. Ona hovorí „áno, my si vážime život, je to niečo sväté, niečo, čo predstavuje nekonečnú hodnotu, ale snažíme sa usmerniť bolesť a úzkosť, a chceme využiť všetky dostupné prostriedky, aby sme mohli toho človeka zbaviť zbytočného utrpenia“. To trošku nesúhlasí s tým všetkým, čo sa bežne hovorí v cirkvi. Že utrpenie robí človeka vznešeným, ušľachtilým, nie.
Mám tu pri sebe dominikánsky časopis Na ceste. Je tam rozhovor s biskupom ktorý spomína jedného krakovského filozofa, kňaza. Ochorel na rakovinu hrtana, nevedel rozprávať, mal obrovské bolesti. Prišiel za ním priateľ s ktorým sa rozprávali dlhé roky o zmysle utrpenia. Ten chorý kňaz mu napísal na kúsok papiera, že „utrpenie nerobí človeka viac ušľachtilým, ničí a zabíja“. Čo je schopné nás podržať, to sa volá tichá, prítomná láska. Tieto jeho slová sú veľmi dôležité.
pracujete ako kňaz s detskými aj dospelými onkologickými pacientmi. Ako sa pripravujete na vlastnú smrť? Čo radíte ľuďom?
Na smrť sa pripravujem žijúc, nevieme to inak. Nemôžeme si na to vyhradiť čas počas dňa, keď sa pripravujem na smrť. Každá chvíľa, každé bytie môjho srdca je moja príprava na smrť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.