michal Kaščák sa nedávno vyjadril, že Marek Maďarič bol spomedzi všetkých našich ministrov kultúry ten najhorší. Prečo, Michal?
Michal Kaščák: Pretože za jednu z najdôležitejších úloh ministra kultúry pokladám kultivovanie spoločnosti. No a Marek Maďarič výrazne prispel k tomu, že sme sa ako spoločnosť pod jeho ministrovaním kultúrne neposunuli dopredu, ale skôr dozadu.
to bol jediný dôvod?
Kaščák: Nie, dôvodov bolo viac. Bol aktérom a realizátorom kampaní strany Smer, ktoré stavali na nenávisti k menšinám, čo napomohlo nástupu extrémizmu. Neozval sa ani pri jednej z veľkých káuz ako útok neonacistov na Hedvigu Malinovú, ich útok na hudobný klub Mariatchi alebo zásah v Moldave nad Bodvou. Bol iniciátorom nezmyselného jazykového zákona a tlačového zákona. Pod ministerstvo kultúry patrí aj agenda cirkvi – Maďarič bol ticho, keď vrcholní predstavitelia cirkvi adorovali Tisa. Jednoducho som od neho nevidel nijakú aktivitu, ktorá by podporovala kultúru v širšom zmysle: kultúru komunikácie, kultúru spoločnosti. Napokon, výrazne prispel k tomu, že politické kampane sa zakladajú na konfrontácii či nenávisti k nejakej menšine.
bola by vôbec strana Smer schopná ponúknuť na tento ministerský post človeka, ktorý by vyhovoval takto postaveným kritériám kultúrnosti?
Kaščák: Pravdepodobne áno, veď má 17-tisíc členov. Neverím, že všetci členovia tejto strany túžia iba po politike nenávistnej konfrontácie.
pani Kusá, ako vy vnímate Mareka Maďariča? Bol to dobrý minister?
Alexandra Kusá: Myslím si, že Michal Kaščák to povedal skôr provokatívne, azda preto, aby sme sa viac rozprávali o tom, čo od ministra kultúry vlastne požadujeme. Nie som priateľkou nejakých ATP rebríčkov ako v tenise. Michal má určite svoju pravdu a jeho pohľad je legitímny, no odlišovala by som politickú prácu pre stranu od práce ministra pre celú spoločnosť. Napríklad – a nielen – pre SNG bolo obdobie ministrovania pána Maďariča veľmi pozitívne. Konečne realizujeme veľkú prestavbu, čo bolo roky politicky náročné presadiť a bez jeho zástoja by sa nám to sotva podarilo. Najlepší? Najhorší? Vezmite si film Válek: najväčšie mozgy sa nevedia zhodnúť, či bol Válek dobrým, alebo zlým ministrom. A ani ja nebudem arbitrom v takom spore okolo Mareka Maďariča. Vždy so mnou hovoril ako s odborníčkou, nikdy mi nič nedal striktným príkazom – bola to partnerská spolupráca a som za túto skúsenosť vďačná.
Roman Polák: To môžem potvrdiť aj ja z pozície riaditeľa Činohry SND – nikdy tam neboli nijaké zásahy zhora, hoci nezasahovanie do chodu inštitúcií by malo byť niečo celkom prirodzené a normálne, a nie niečo, čo by bolo treba na niekom vyzdvihovať.
a vy, pán Polák, vy s názorom Michala Kaščáka súhlasíte?
Polák: Michal Kaščák má tú vďačnú i podstatnú úlohu popularizovať hudobnú kultúru a vytvárať v nej určitý morálny imperatív. To sa mu darí. Predpokladám však, že po celý svoj život nemusel byť závislý od financovania zo strany štátu, takže sa nezúčastňoval na celom tom procese kultúry naviazanej na čerpanie peňazí zo štátneho rozpočtu. Z tohto hľadiska chápem, že sa na ministra kultúry díva ako na reprezentanta určitých morálnych hodnôt.
vy takto ministra kultúry nevnímate?
Polák: Nie som ani volič, ani obdivovateľ Smeru, skôr jeho kritik. No chcem sa na to pozrieť vecne. V tomto štáte existujú tisícky knižníc, galérií, múzeí, divadiel a nezávislých divadiel, ktoré sú, paradoxne, závislé od grantového systému ministerstva kultúry. Štát má vytvárať podmienky na to, aby sa v ňom kultúra rozvíjala a aby sa do riadiacich funkcií kultúrnych inštitúcií v regiónoch dostávali ľudia s kultúrnou víziou a ekonomickým myslením.
a to tento štát s doterajšími ministrami kultúry robil?
Polák: Rozčlenil by som to asi na také tri obdobia. Prvé obdobie je od Nežnej revolúcie až zhruba po rok 2000, keď prišlo k decentralizácii kultúry. Dovtedy ministerstvo kultúry riadilo všetky kultúrne inštitúcie na Slovensku, ktoré boli závislé od štátnych dotácií. Decentralizácia presunula zodpovednosť na VÚC alebo mestá: to je druhá etapa, v ktorej financovanie záviselo buď od Hudecových kultúrnych komisárov, alebo od poslancov v komunálnej politike, ktorí sa so žiadosťou o finančný príspevok obracali na spriateleného ministra.
Kaščák: Spomeňte si však, aké zdesenie vyvolala tá decentralizácia, veď bola spúšťačom štrajku divadiel. Bola totiž skôr o väčšej kontrole než o delegovaní právomocí. Jednotlivé inštitúcie v regiónoch volali po tom, aby radšej patrili rovno pod ministerstvo, lebo tí ľudia v župe boli totálne neschopní, respektíve schopní všetkého.
Kusá: Je to tak dodnes. Aj za mnou prichádzajú riaditelia múzeí, že chcú patriť z tohto istého dôvodu pod nás.
Polák: Áno, bolo a je to tak, ale je to obraz o úrovni ľudí, ktorí v danom meste alebo VÚC riadia kultúru alebo spoločenský život. Preto sú podstatné komunálne voľby, mnohokrát občanmi podceňované. Vrátim sa však ešte k tým trom obdobiam, aby som to dokončil. Tým tretím je Maďaričovo úsilie oddeliť dotačné fondy od ministerstva kultúry a spraviť z nich akési verejnoprávne fondy, ktorých správnu radu tvoria odborníci. Takže o príspevkoch už nemusel rozhodovať on ako minister, ale žiadateľov jednoducho odkázal na jednotlivé fondy.
BORIS NÉMETHMichal Kaščák | Organizátor festivalu Pohoda. „Do stredobodu diskusie o umení a kultúre sa dostali peniaze. Umelci sú spokojní a sú asi ochotní tolerovať hrozné veci, ktoré sa tu dejú, pretože dostávajú viac peňazí.
bol teda podľa vás Marek Maďarič najlepší minister kultúry?
Polák: No, pozrite sa na ministrov, akých sme tu mali. So Snopkom som sa hneď na začiatku pohádal, lebo hoci bol dobrý organizátor koncertov, o divadle nevedel nič. Ľubo Roman podporil bednárikovské divadlo na Novej scéne, ktorú zároveň začal ničiť ako prirodzenú činohernú konkurenciu Národného divadla. Hudec bol nešťastník, ktorý tu vytváral tých svojich kultúrnych komisárov. S Chmelom sa dalo rozprávať o všetkom možnom, lebo to bol veľký intelektuál, Krajcer zjednotil televíziu s rozhlasom – zrejme preto, aby sa zbavil vtedajšieho generálneho riaditeľa STV Štefana Nižňanského. Nebolo to dobré riešenie, ale má u mňa bod, lebo mi udelil Cenu ministra kultúry. (Smiech.) No a potom prišiel Maďarič a urobil to, čo som už povedal a čo považujem za dobré. Nejde o to, aby sme ho zbožštili. Iba hovorím, že to bol profesionál. Jedna vec je táto jeho profesionalita na poli kultúry, druhá zas jeho život Jekylla a Hyda v Smere.
ako by mal podľa vás troch vyzerať ideálny minister kultúry?
Kusá: Pre mňa bol taký Ladislav Novomeský, bol síce ministrom len krátko, ale z jeho listov sa dozvedáme o tom, aký bol zapálený pre kultúru a kultivovanie Slovenska. Ten zápal určite zažíva Michal, keď pripravuje Pohodu. To zažívate vy, pán Polák, keď chystáte novú hru.
Polák: Určite nie. (Smiech.)
Kusá: Zdá sa mi však, že sme stále v budovateľskej fáze, keď ešte mnoho vecí a inštitúcií nefunguje tak, ako by mali.
Polák: To si myslím aj ja, že sme neustále v pozícii osvety, že musíme ľudí presviedčať, že múzeum, galéria, koncert, divadlo majú pre nich význam. V 21. storočí sme vo vnímaní kultúry ako niečoho zmysluplného stále v národnoobrodeneckom hnutí z čias 19. storočia.
a za toto nesú zodpovednosť naši ministri?
Polák: Aj oni, ale je to zodpovednosť nás všetkých, ktorí v kultúre niečo robíme, lebo aj my sme neraz robili niečo iba pre seba, pre svoj okruh divákov, pre svoju vlastnú bublinu. Robili sme divadlo o témach, ktoré sa páčili nám, a často sme si nevšímali spoločenské problémy, ktoré trápili širšiu verejnosť, alebo naopak, menšiny. Až dnes vznikajú divadlá, ktoré mieria aj do týchto vyčleňovaných komunít.
„K pani Laššákovej ani nemám chuť niečo povedať. Je to nešťastné žieňa, ktoré tam prišlo, aby si vychutnalo vrchol svojej životnej kariéry.“
a ako má vyzerať ideálny minister kultúry podľa Michala Kaščáka?
Kaščák: To, že vie minister dobre rozdať peniaze, "manažérsky" riadiť rezort a vymyslieť nejaký mechanizmus, ktorý od neho nie je závislý, je podľa mňa žalostne málo. Také niečo pokladám za štandard podobne ako to, že nezasahuje do chodu kultúrnych inštitúcií. Napokon, aj Agnes Snopko vytvoril fond Pro Slovakia, ktorý mal byť nezávislý od ministerstva, no pre krátkosť času sa to nepodarilo zrealizovať. Napriek tomu, že je to môj vzácny kamarát, pokladám ho za najlepšieho ministra kultúry, akého sme tu mali. Rudolf Chmel bol výborný typ na komunikáciu, ale asi nie celkom dobrý v praktickom manažovaní rezortu.
Kusá: Jeho to skrátka nebavilo, bol to intelektuál.
sedíme pri stole, kde sa stretli dva svety: nezávislá a štátna kultúra. Ako vnímate fungovanie týchto dvoch inštitúcií?
Kaščák: Ešte by som sa vrátil k predošlej téme. Ak začneme oddeľovať, že toto som urobil ako minister, ale toto ako ideológ strany, vyznie to čudne. Keď vyrobí kampaň o plote, ktorý sa rozkladá na hranici Slovenska a Rakúska, je to odkaz, ktorý si zapamätám omnoho viac než fungujúci Fond na podporu umenia. Uznávam, fondy fungujú dobre, to, že sú oddelené od ministerstva, je super. Tento kredit Maďaričovi kedykoľvek pripíšem, no z môjho pohľadu je to stále málo. Neviem, ako je to s fungovaním oficiálnych kultúrnych inštitúcií, ale nestretol som sa s názorom, že ich treba zrušiť, dokonca ani finanční jastrabi podľa mňa by nezašli až tak ďaleko.
Polák: Ale zašli. Za Dzurindu a Mikloša to bola pre nich legitímna otázka, či treba finančne podporovať kultúru.
Kaščák: Čo sa týka SNG a SND, tak podľa toho, čo viem, fungujú dobre. Ľudia, ktorí riadia tieto inštitúcie alebo nad nimi majú kontrolu, do ich slobody nezasahujú.
Kusá: Mne však dosť prekáža, že sa kultúra na Slovensku delí na štátnu a neštátnu. To nie je dobre. Netajím sa názorom, že by všetkým prospelo, keby nastavenie fondov bolo také, aby sa oba prúdy spájali.
Polák: V oblasti divadla nie je rozdiel medzi nezávislou skupinou, ktorá si požiada o grant, a mimobratislavským divadlom. Je jedno, či si ho vypýta Blaho Uhlár alebo martinské divadlo. Všetko je to v jednom chlieviku.
Kusá: Ja som zas rada, že sa oba prúdy navzájom ovplyvňujú. Napríklad Pohoda robila so SNG spoločný projekt a musím povedať, že bolo pre mňa inšpiratívne, ako váš festival po manažérskej stránke funguje. Bol to fantastický zážitok. Veľa vecí som odpozorovala. Kultúra je azda vždy len jedna.
Polák: Aj ja som nadšený, že na Pohode je divadelný stan, že sú tam výtvarné akcie a filharmonici. To je dôkazom veľkej kreativity. Tak by mala vyzerať každá kultúrna inštitúcia.
BORIS NÉMETHAlexandra Kusá | Kurátorka a riaditeľka SNG. „U nás na Slovensku robíme všetko naozaj ako tie cyklotrasy. Zo dňa na deň si nakreslíme cesty a chodníky, na ktorých sa potom všetci cyklisti pozabíjajú.“
takže zodpovednosť ministra by sa mala týkať aj dosadzovania ľudí do kultúrnych inštitúcií, aby tam boli takí, ktorí majú ku kreativite blízko?
Polák: Nemá to byť len zodpovednosť ministra. To je záležitosť vedenia žúp, kde si v mnohých prípadoch úradníci dosadzujú do funkcií kultúrnych inštitúcií svojich kamarátov. Asi si musíme cez túto etapu prejsť. Ľudia z regiónov musia vedieť, akých pánov si zvolili a ako sa tam šafári s peniazmi.
Kusá: Je to presne tak, pretože ľudia si odvykli od starosti o verejný priestor. Prejdime sa iba po Bratislave. Najfunkčnejším verejným priestorom je Eurovea – a to je, prosím, obchodný dom.
Polák: Páči sa mi myšlienka jedného francúzskeho divadelníka, podľa ktorého je zmyslom práce ministra kultúry vo Francúzsku podporovať aj veci, ktoré sa ujali v praxi, a tak je ministerstvo ochotné podporovať aj tieto aktivity, čím ich zároveň inštitucionalizuje. Týka sa to napríklad streetartu. I na Slovensku by mohla existovať prirodzená možnosť vytvárať podmienky aj pre živú kultúru. To, čo raz zapustí korene a má svojich divákov, by malo mať silnú podporu, aby to mohlo ďalej pokračovať.
Kusá: To by mohlo v praxi fungovať tak, že by napríklad ministerstvo podporilo na festivale slovenských filharmonikov.
Kaščák: Lenže my od ministerstva peniaze nežiadame.
Kusá: Skôr by malo ministerstvo osloviť vás, pretože aj Pohoda je už inštitúcia. Inštitúcia nie je len kamenný dom, je to funkčný model niečoho.
Kaščák: Lenže my by sme tú ponuku neprijali. Takto sme sa rozhodli už dávno. To však neznamená, že nepotrebujeme peniaze. Samozrejme, potrebujeme ich, aby lístok nestál dvakrát toľko, a preto máme človeka, ktorý zháňa peniaze. Kedysi dávno sme sa snažili získať aj štátne dotácie, ale odkázali nám, že máme pivného sponzora, tak z toho nič nebude.
to vážne povedali?
Kaščák: Áno, liezlo mi to na nervy, pretože za to, že sme sa snažili získať viac zdrojov financovania, sme boli ešte aj potrestaní. Napríklad francúzsky model, o ktorom hovoril pán Polák, narobil veľa škody v tamojšej hudbe. Francúzski hudobníci odmietajú pozvanie hrať na Pohode, lebo sa im viac oplatí nerobiť nič navyše. Majú sociálny systém, ktorý spočíva v tom, že keď tvoríte, tak poberáte istú časť peňazí, ale vtedy nesmiete hrať, inak o podporu prídete. Ak sú v tomto „dotovanom“ období, na Pohodu ich nedostaneme. Je to postavené na hlavu. To je jeden z praktických dôsledkov dokonalého dotačného systému. Takú skúsenosť mám aj u nás. Chcel som urobiť akciu v dobre dotovanom priestore takzvanej nezávislej kultúry.
a?
Kaščák: Povedali mi, že sa im nechce, pretože už mali veľa akcií. Mali svoju istotu zárobku a o viac sa už nesnažili. Neviem si predstaviť, že by takto reagoval klub, ktorý sa musí uživiť sám.
to je dôkazom, ako sa zo živej kultúry môže stať kultúra neživá, nie?
Kaščák: Je to o tom, že sa zrazu darí tým, ktorí vedia napísať grant. A ľudia, ktorí robia dobré veci, naopak, grant nedostanú, pretože musia robiť na tých dobrých veciach a nestíhajú vypisovať grantové formuláre. Neviem si predstaviť, že by naša kapela Bez ladu a skladu požiadala o podporu od štátu. Nikdy sme tie peniaze nechceli. Fungovali sme v alternatívnej komunite. A preto si ani neviem predstaviť, že by som bol sprejer a mojou prvou aktivitou by bol ísť na nejaký fond a vypýtať si peniaze na to, aby som mohol vyliezť na múr nasprejovať nejaké poriadne neslušné slovo.
Kusá: Grantové systémy určite nie sú nevyhnutne zlé, ale mali by sa vyvíjať, zlepšovať. FPÚ nakoniec vzniklo unáhlene, – najprv to bolo nejako nastavené, potom sa veci za chodu zmenili a ďalšie súčasti z nej vypadli. U nás všetko robíme ako cyklotrasy. Zo dňa na deň nakreslíme trasy, na ktorých sa potom všetci pozabíjajú. Prekáža mi tiež, že v komisii, ktorá rozhoduje o umení, mi je známe iba jedno meno, to na mňa odborne nepôsobí. Okrem toho nevieme, aj keď to slovné spojenie vyznie zle, ako robiť kultúrnu politiku. Napríklad, reagujem na pána Poláka, aby potom u nás vznikalo aspoň jedno súkromné divadlo.
Polák: Ja by som však bol rád, keby v Bratislave bolo desať súkromných nezávislých divadiel, nemuseli by sme hrať toľko komédií. Lenže na Slovensku sa neuživili ani muzikálové divadlá. Nová scéna je dotovaná ministerstvom kultúry a pritom je to muzikálové divadlo! Je to problém trhu alebo neschopnosti umelcov vytvoriť také divadlo, kam by človek išiel a kúpil si za dvesto eur lístok a mohol si pozrieť nejakú skvelú komédiu? Do divadla sa nechodí raz do roka ako na Pohodu, ale obvykle raz, dvakrát do mesiaca.
BORIS NÉMETHRoman Polák | Divadelný režisér. „Dobrý minister kultúry by mal byť presvedčený, že umenie a kultúra pomáhajú ľuďom žiť a dokážu otvoriť ich vnútro. Pomáhajú im nájsť samých seba.“
musí byť dobrý minister kultúry z umeleckej branže?
Polák: Určite nemusí, ale mal by to byť niekto, kto sa v kultúrnom manažmente ľahko a skúsene pohybuje. Nie je dôležité, z akého odboru ten človek vyjde, no musí mať prehľad o jednotlivých kultúrnych odvetviach, aby sa vedel dohodnúť s ľuďmi, ktorí v nich pracujú.
musí to by politicky zručný človek?
Kusá: Samozrejme, veď je to politická funkcia.
Polák: Maďarič mal najväčšie politické krytie, to bola jeho výhoda. Tí ostatní tam boli skôr akoby odložení. K pani Laššákovej ani nemám chuť niečo povedať. Je to nešťastné žieňa, ktoré tam prišlo, aby si vychutnalo vrchol svojej životnej kariéry. Nech sa poteší. To však nie dôležité. Nie iba SND, nie iba SNG, ale aj menšinové žánre majú svoje problémy s tým, ako ich treba dotovať alebo ako docieliť, aby ľudia chodili na ich podujatia, ako majú byť konkurencieschopní s inými divadlami vo svete. Čo s tými všetkými múzeami, galériami a divadlami po celom Slovensku? Ako ich zatraktívniť? Tu všade sa otvára priestor pre kreatívnych ľudí, ktorým musí politicky zručný minister vytvárať podmienky na prácu.
Kaščák: Zazneli tu slová, prečo nemáme kultúrnu politiku, pričom za najlepšieho ministra považujeme Maďariča, ktorý mal perfektné politické krytie, bolo to takzvaný kultivovaný človek, a napriek tomu hovoríme, že sme stále na začiatku. Stále nechápem, prečo bol potom takým výnimočným ministrom. Mám pocit, že do stredobodu diskusie o umení a kultúre sa dostali peniaze. Umelci sú spokojní a sú asi ochotní tolerovať hrozné veci, ktoré sa tu dejú, pretože dostávajú viac peňazí. Je to ako s povestným ružovým slonom v miestnosti. Môžeme sa tváriť, že tu nie je, ale keď som bytostne odkázaný na pomoc nezávisle sa tváriaceho fondu, asi tomu prispôsobím aj svoje umenie. Je to podobné, ako keď niektorí novinári tvrdia, že je im jedno, kto ich vlastní. Stále sa hovorí o tom, že mladá generácia iba málo chodieva do divadla, do múzeí a podobne. Aj to je výsledok toho, kam sme sa ako spoločnosť dostali. Aj to je dôsledok práce ministra Maďariča. Tá otázka smeruje aj na pána Poláka a pani Kusú, či by erbové inštitúcie, ktoré reprezentujú, nemali byť menej závislé od politického nominanta akejkoľvek strany, pretože sa môže ľahko stať, že sa jedného dňa stane ministrom kultúry pán Uhrík. A čo potom?
Polák: No potom už nič... Čo sa týka mladých divákov, máme ich v Činohre viac než tých starých. Ale znovu sa tu nastoľuje otázka, či štátom dotovaná kultúra môže byť nezávislá. Za moje pôsobenie v Činohre môžem povedať, že sme boli v tvorbe i v názore na vývoj spoločnosti nezávislí. SND má 900 zamestnancov, z toho umeleckých pracovníkov je asi jedna šestina. Orchester, zbor, sólisti baletu, Opery a Činohry a potom desiatky remeselníkov v dielňach, stavačov scény, osvetľovačov, garderobieri, maskéri a tak ďalej. Burgtheater vo Viedni je financovaný štátom, viedenská Opera, desiatky a stovky divadiel v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku, Dánsku, Švédsku, Fínsku, Belgicku. Asi nepochybujeme, že táto závislá kultúra od príspevkov štátu západnej Európy je v tvorbe nezávislá. Problém teda nie je vo forme financovania, ale vo vyspelosti demokracie a štátu.
kto by bol dnes dobrým adeptom na ministra kultúry?
Kaščák: Čudujem sa, prečo Smer oslovil pani Laššákovú, a nie napríklad Pavla Hammela, ten by to istotne vzal. To by bol ideálny minister, mohol by vždy na zasadnutí vlády zahrať Medulienku a povedať nejaký vtip. Je známy, má autoritu, je doma v mnohých kultúrnych činnostiach, má manažérske schopnosti a čo je najdôležitejšie, je známy ochotou urobiť čokoľvek. Teraz vážne: podľa mňa by bol dobrým ministrom kultúry Agnes Snopko. Alebo potom Rudo Sikora.
Kusá: Zisťujem, že Kaščák je romantik. Ja som potom skôr pragmatička. Bohužiaľ, nefunguje to tak, že sympatickí ľudia sú aj dobrí manažéri. To sú skôr výnimky.
Polák: Neviem. No rovnako neviem, kto by mal byť prezidentom. Zaujímaví ľudia sú zrejme skrytí pod nánosom podpriemeru, vulgarizmu a karierizmu. A nechce sa im ukázať tvár. Nečudujem sa im.
tak ako má treda vyzerať dobrý minister kultúry?
Kusá: Musí byť kultivovaný, musí mať sociálnu inteligenciu a musí mať plán. Nepoužijem tu slovo vízia, lebo pochádzam z prostredia, kde sa toto slovo spája s duševnou chorobou.
Polák: Ja sa slova vízia nebojím. Bez nej to nejde v nijakom odbore. No najmä by mal byť dobrý minister kultúry presvedčený, že umenie a kultúra pomáhajú ľuďom žiť a dokážu otvoriť ich vnútro. Pomáhajú im nájsť samých seba.
Kaščák: A určite by mal mať ešte jednu vlastnosť: nesmie byť korumpovateľný.