dnes sa hovorí, že normy správania medzi mužmi a ženami sa zmenili. Naozaj sa tie normy už zmenili či ešte sa len menia alebo je to všetko iba pseudoproblém?
Zuzana Fialová: Nie je to pseudoproblém, je to strašne dôležitá diskusia.
Jana Cigániková: Ide aj o to, aké časové obdobie chceme porovnávať. Pretože to, čo sa ešte mohlo diať pred týždňom až dvoma, to sa už dnes stať nemôže. Zdá sa mi však, že kedysi bývali muži až priveľmi formálni a dnes sa to celé skôr uvoľnilo. A mne osobne tento menej sterilný svet vyhovuje viac.
Lucia Piussi: Ja mám zas pocit, že to závisí od komunity, v ktorej žijeme. Napríklad v mojom okolí, aspoň sa mi to tak javí, sa tie normy až tak zásadne nemenia. Možno som však iba mala to šťastie, že nemusím žiť v nejakej pracovnej hierarchii nadriadených a podriadených, kde sa výraznejšie uplatňuje moc. A možno to celé súvisí aj s vekom: partnerky mojich kamarátov bývajú o generáciu mladšie a mnohé sú na rozdiel odo mňa takmer čisté feministky.
„Lascívnosť je trápna, ale je rozdiel medzi lascívnosťou a komplimentom.“
Zuzana Fialová: To vidím aj ja u mladších partnerov mojich kolegýň, ktorých správanie k ženám je dôstojnejšie, menej súťaživé, azda aj láskavejšie. Takže tu máme generáciu, kde sa v týchto vzťahoch čosi naozaj zmenilo.
Mária Leitnerová: Zmenilo a tie zmeny prichádzajú aj s možnosťami, akými sú cestovanie, čítanie, spoznávanie iných kultúr a názorov. To nám umožňuje spätne viac reflektovať svoje vlastné postoje a korigovať ich. Preto sme potom kritickejší na druhých aj na seba.
všetky teda tvrdíte, že tu nejaká zmena nastala. Ako k nej došlo?
Fialová: Keď si vezmeme, ako výrazne sa menili správanie, obliekanie či konverzácia medzi mužmi a ženami od viktoriánskej éry po súčasnosť, tak to vyzerá na celkom prirodzený vývoj spoločnosti k tomu, aby nám tu všetkým bolo spolu lepšie. Všetkým, a nielen tej jednej skupine, ktorá tu stáročia formovala pravidlá len preto, lebo mala prístup k vzdelaniu, peniazom a mocenskej štruktúre.
BORIS NÉMETHZuzana Fialová, divadelná a filmová herečka: „Ak žiadame od žien odvahu ozvať sa, tak ju musíme žiadať aj od mužov.“
Cigániková: Sme navyše menej nútení hrať sa na niečo. Podobné pocity, aké majú ľudia dnes, tu boli predsa aj predtým, len boli skryté za spoločenskými konvenciami, ktoré od nich vyžadovali, aby neboli viditeľné. A toto sa podarilo zlomiť práve tým odvážnym rebelom, ktorí si dovolili robiť veci omnoho viac nenútene. Chápem, že stále existujú aj ľudia, ktorým minulosť vyhovovala viac, pretože v prostredí spoločenského bontónu sa cítili chránení a bezpečnejšie. V dnešnej otvorenej spoločnosti môže byť pre nich náročné byť sebou samými, pretože až doteraz sa vždy prispôsobovali vyžadovanému obrazu slušného správania.
a nie je to celé skôr generačná záležitosť, keď mladému človeku môže prekážať lascívnosť, ktorú už ten starší prehliada, lebo je cynickejší alebo má viac skúseností?
Fialová: Lascívnosť je trápna, ale je rozdiel medzi lascívnosťou a komplimentom.
Leitnerová: Ak je človek konzistentný, tak by nemal byť rozdiel v tom, či mám pätnásť, tridsať alebo štyridsať rokov. Ak ma niekto neberie ako osobu, tak mi bude tá trápna lascívna poznámka prekážať aj keď mám pätnásť, aj keď mám päťdesiatpäť. Podľa mňa by to nemala byť generačná záležitosť.
Piussi: Zásadná vec, ktorá je tu rozhodujúca, nie je lascívnosť ani koketéria, ale agresivita. Problém sa začína tam, kde sa žena cíti ohrozená, hoci len verbálne. Jednoducho, keď pocíti, že ten druhý sa ju snaží ponížiť. Toto je zlo, tam ja vidím hranicu – a je úplne jedno, či máš pätnásť alebo štyridsať rokov.
„Vďaka takejto diskusii sa spoločnosť nakoniec vyhraní proti skutočným sexuálnym predátorom, pretože ich správanie už budú verejne odmietať všetci zúčastnení naokolo.“
Cigániková: Nesúhlasím s tým, dokonca si myslím presný opak. Veď pre niekoho môže byť komplimentom aj lascívnosť.
Piussi: Ale tak to chápem aj ja.
Cigániková: No a ono to platí najmä pre mladšie ročníky, ktoré si ešte neuvedomujú, čo je a čo nie je hodnota, a ktoré si zamieňajú sex s láskou. A netreba si zamieňať ani lascívnosť so sexuálnou agresivitou a násilím. Takže keď niekto vysloví nevhodnú poznámku, jeho motivácia väčšinou vôbec nie je ponížiť toho druhého. Tu hranicu prijateľnosti nastavujeme my ženy.
Leitnerová: Nemyslím si to. Tá hranica je ešte nižšie, závisí od vhodnosti alebo nevhodnosti tej poznámky, od toho, či ma ten druhý rešpektuje ako človeka, alebo či som preňho len predmetom, na ktorého účet sa zabáva. Skrátka, ak chcem vysloviť takú poznámku, tak musím vziať do úvahy veľa vecí, napríklad, či sa poznáme alebo nepoznáme, v akej situácii práve sme, či máme rovnakú úroveň humoru a podobne. Takýto komentár je však len málokedy vhodný, a už vôbec nie na verejnom fóre.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.