svet teraz so zatajeným dychom sleduje vojny a vývoj umelej inteligencie. Ale bola aj veľká slávnosť vo Švédsku. Nobelova cena za medicínu za rok 2026 bola udelená za objav, že svetlom, elektromagnetickým žiarením, sa dajú ovládať nervové bunky. Tomáš, zhrnul som v jednej vete správne, za čo bola udelená Nobelova cena?
Tomáš Hromádka: Doplnil by som tam pár vecí. Nobelova cena za fyziológiu a medicínu je udelená v podstate za to, že našli metódu, ktorou je možné kontrolovať aktivitu nervových buniek presne a rýchlo. To znamená, že tú aktivitu môžete zvýšiť alebo znížiť. Teda riadiť, manipulovať a kontrolovať. Cenu dostali traja ľudia, Karl Deisseroth, Peter Hegemann a Georg Nagel.
jeden pôsobí na Stanforde.
Áno.
a dvaja, pre mňa prekvapujúco, pôsobia v Nemecku, jeden na Humboldtovej univerzite a druhý kde?
Vo Würzburgu.
nobelove ceny dostávajú ľudia rôznych národností, ale zväčša pôsobiaci v Amerike. A títo dvaja pôsobia v Nemecku. Čiže aj v Európe sa dá získať Nobelova cena?
Dá sa. Z času na čas sa to stane.
iba z času na čas?
Áno, ale v posledných rokoch to bolo pomerne často. Relatívne nedávno dostali Nobelovu cenu manželia Moserovci, ktorí pôsobia v Nórsku. A Emmanuelle Charpentier dostala Nobelovu cenu za CRISPR-Cas, teda v genetike. A tá pôsobila vo Francúzsku.
tá bola aj na Slovensku. O pár dní bude na Slovensku ďalší držiteľ Nobelovej ceny. V rámci ESET Science Awards bude, tuším, predsedom poroty.
Áno, každý rok je predsedom poroty iný nositeľ Nobelovej ceny. Je to zaujímavé a dokáže to pritiahnuť ľudí.
čiže poklona ESET-u, ktorý je na Slovensku často kritizovaný. A teraz poďme k tým trom.
V tomto prípade to trvalo trošičku dlhšie, kým bola udelená Nobelova cena za optogenetiku, z môjho pohľadu aj preto, že je viac ľudí, ktorí sa podieľali na rozvoji tejto techniky, objavili veľmi zásadné veci a priniesli zásadné veci aj pre ostatných vedcov a ukázali, že tie veci fungujú. Minimálne sedem. Takže sa čakalo, ktorých troch vybrať, hoci nik nepochyboval, že Karl Deisseroth bude medzi nimi.
on bol teda medzi prvými objaviteľmi?
No, bol medzi prvými a ako prvý ukázal skutočne jednoduchý systém, ktorý je funkčný. Ale keby sa vybrala hocijaká podmnožina z tých siedmich, tak by sa nikto podľa mňa nesťažoval. Začnime tými dvomi Nemcami. Oni skúmali, ako je možné, že jednoduché organizmy sa veľmi dobre orientujú za svetlom.
myslíme muchy alebo ešte niečo jednoduchšie?
Nie, boli to jednobunkové organizmy. Oni zistili, že tam existuje bielkovina, ktorá sa označuje ako iónový kanál. To je bielkovina, ktorá je v membráne bunky, a keďže to je iónový kanál, keď sa otvorí, prúdia cezeň ióny. V tomto prípade sodík. A tento kanál je citlivý na svetlo. To znamená, keď zasvieti svetlo určitej farby, v tomto prípade modré svetlo, okolo 460 – 470 nm vlnovej dĺžky, ten kanál sa otvorí a pustí sodík dovnútra. To je veľmi dôležité. Hovoríme o nervových bunkách, o vzrušivých bunkách, ktoré sú schopné meniť svoje membránové napätie. Keď mám bunku, ktorá je vzrušivá, tak to môže byť takisto napríklad bunka srdca. Používa sa to hlavne v mozgu, ale tento systém sa dá použiť aj v bunkách, ktoré sú, dajme tomu, svalové. Napríklad v srdci by sa to tiež dalo použiť, pretože sú to bunky, ktoré sú schopné vytvárať vzruchy.
ale tá Nobelovka sa týka nervových buniek?
Nobelovka sa týka hlavne nervových buniek. Tam ide o to, že keď tú bielkovinu strčím, kam potrebujem, a zasvietim na ňu to svetlo, v podstate LED-kou alebo laserom, tak sa otvoria tie kanály a dovnútra začne prúdiť sodík.
nervová bunka, to sú neuróny?
To sú neuróny. Neurón je bunka, ktorá má okolo seba membránu. To je fosfolipidová dvojvrstva. Tuková vrstvička, ktorá opletá bunku a v nej plávajú bielkoviny. V tej vrstvičke plávajú bielkoviny.
na povrchu nervovej bunky.
Áno. A niektorým z tých bielkovín sa hovorí iónové kanály. Mimochodom, za objav štruktúry iónových kanálov, ako fungujú a vytvárajú vzruchy, bola tiež udelená Nobelova cena. Tieto kanály sú bielkoviny, ktoré idú skrz tú membránu. V podstate si môžete predstaviť, že je to priechod medzi vnútrom a vonkajškom bunky.
a načo tam sú?
Napríklad na to, aby transportovali ióny, to znamená častice, napríklad sodík, draslík, vápnik, medzi vonkajškom a vnútrajškom bunky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.