na kandidátke strany Borisa Kollára Sme rodina do budúcich parlamentných volieb bude na druhom mieste Richard Sulík a potom na každom druhom mieste nejakí ľudia, ktorých Sulík v tejto chvíli nemá, ale dovtedy ich zoženie. Čo je to Sme rodina vlastne za stranu?

Péter Hunčík: Na Slovensku máme, bohužiaľ, tradíciu politických strán, ktoré nemajú nijaké reálne politické ciele a slúžia len jednému človeku na to, aby bol viditeľný, aby získal nejaký post, aby sa dostal bližšie k moci. Taká bola strana Rudolfa Schustera, taká bola strana Pavla Ruska, a takou je aj strana Borisa Kollára.

aj strana Igora Matoviča, ktorý sa ale od spomínaných pánov líši tým, že je evidentný narcis. Pri narcisovi je celkom pochopiteľné, čo mu môže priniesť politický úspech, aké potreby mu môže pomôcť naplniť. Ale prečo si založia „osobnú stranu“ ľudia, ktorí nevykazujú až také patologické rysy? Načo im to je?

My sme sa ešte učili, že klasická psychológia hovorí o niekoľkých motiváciách pre takýto postup. Jednou z nich je túžba po moci, inou sú peniaze, ďalšou je sexualita, ešte ďalšou sláva, a veľmi silnou motiváciou je strach. Človek sa snaží nájsť spôsoby, ako obísť vlastný strach a veľmi často pritom vyšpekuluje rôzne metódy a techniky, ktoré sa potom ukážu byť veľmi cenné v každodennom živote. Dnes sa tie motivácie zmenili v tom slova zmysle, že najhlavnejšie sú moc a peniaze. Vďaka nim totiž môže človek získať v podstate všetko, aj ukojenie sexuálnej túžby, aj túžby po sláve, a zároveň obíde aj strach, lebo peniaze, respektíve moc ho uchránia.

dobre, tým by sme mali vysvetlené, prečo to tí ľudia robia – robia to pre seba. Ale prečo ich iní ľudia volia? Prečo ľudia volia stranu, ktorej cieľom je, aby sa mali dobre nie oni, ale Boris Kollár?

To má niekoľko rovín. Mnohí podobní politici, medzi nimi aj vyložení narcisi, sú silné osobnosti, ktoré zo seba priam vyžarujú sebaistotu. Časť voličov má pri takomto človeku pocit, že on je ten, ktorý nás dokáže ubrániť proti útokom zo zlého sveta. A to je veľmi dôležitý pocit. Existuje takzvaná Maslowova pyramída ľudských potrieb, v ktorej sú základom biologické potreby, ako je potreba jesť, piť a spať, a hneď na druhom mieste je v tej hierarchii pocit bezpečia. Človek potrebuje vedieť, kde býva, kam patrí, kto sú jeho kamaráti, ktorí ho chránia. Takže časť ľudí volí ochrancu.

ale Boris Kollár ich neochráni. Nikdy a pred ničím. To si naozaj ľudia dokážu myslieť, že Boris Kollár ich bude ochraňovať?

To súvisí s druhou dôležitou vlastnosťou tohto typu politikov, ktorou je často pomerne vysoká inteligencia. Títo ľudia ju väčšinou využívajú na manipuláciu voličov. Voľakedy to robili intuitívne, v modernej dobe už na to majú celé tímy, ktoré im v tom radia.