vláda si dala vypracovať Víziu 2040. Tá v zásade predpokladá, že Slovensko by sa malo rozvíjať ako civilizovaná stredoeurópska demokracia, zachovať si svoje spojenectvá, zostať súčasťou Západu. Že by malo mať slobodnú ekonomiku, malo by mať vyrovnané a udržateľné verejné financie, že by malo byť bezpečný udržateľný štát. Toto všetko je možné, iba ak Slovensko nespadne do sféry ruského vplyvu. Ja tú víziu tak chápem a nemyslím si, že akademici ju mysleli inak. A napriek tomu, prvé, čo mi napadlo pri jej zverejnení, bolo, že ale my bojujeme o to najzákladnejšie: o to, aby sme sa neocitli na proruskej trajektórii. Vlastne možno na nej už aj tak trochu sme. Čo vo vás vyvoláva Vízia 2040 a pohľad na najbližšiu budúcnosť Slovenska?

Ivan Mikloš: Tá vízia je v princípe v poriadku. Dokonca som jeden z tých, som tam aj uvedený, ktorí pripomienkovali niektoré jej časti. Vízia 2040 bola vytvorená odborníkmi, ktorým ide o úspešnú budúcnosť Slovenska. Hlavný problém vízie spočíva v niečom inom.  A to v tom, že hlavnou prekážkou naplnenia jej cieľov je jej zadávateľ. Lebo zadávateľom tejto vízie je premiér Fico. Inak je to z jeho strany neuveriteľné pokrytectvo zaštiťovať sa dokumentom, ktorý je v skutočnosti veľmi jasným obvinením všetkých Ficových vlád, najmä tejto poslednej. Obvinením z konania v rozpore s verejným záujmom a v rozpore s tými cieľmi a ambíciami, ktoré tá vízia sama osebe má. Čiže Fico sa zjavne spolieha na to, že jeho voliči Víziu 2040 čítať nebudú alebo že si tento rozpor neuvedomujú. Alebo že im je to jedno.

premiér Robert Fico dokonca povedal, že vláda by mala úplne zabudnúť na nejaké absurdné predstavy o vyrovnanom rozpočte... A vo Vízii sa hovorí o udržateľných verejných financiách. Ako to ide dokopy?

V dnešnej situácii je vyrovnaný rozpočet naozaj nereálna predstava. Lenže zásadný problém je, že dnešný zlý stav verejných financií, doslova jeden z najhorších z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií zo všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky, to je spôsobené najmä dlhodobou nekompetentnosťou, nezodpovednosťou Ficových vlád – jednak priamo v oblasti verejných financií, lebo v dobrých časoch, keď tieto vlády vládli, treba mať nielenže vyrovnaný, ale prebytkový rozpočet, aby sa vytvárali rezervy na zlé časy. Toto, mimochodom, nie je len teória. V rokoch 2017 – 2018 pred covidom mala polovica krajín Európskej únie prebytkové rozpočty. My sme ich nikdy nemali napriek tomu, že sme mali jedny z najvyšších ekonomických rastov po reformách dvoch Dzurindových vlád. No a jednak nepriamo, lebo to nesúvisí len s verejnými financiami, ale stav verejných financií súvisí s celkovou konkurencieschopnosťou ekonomiky a s ekonomickým rastom. Ono je to totiž tak, že ak dosahujete ekonomický rast, tak sa vláde ľahšie znižuje deficit verejných financií a ozdravujú verejné financie. Robert Fico zabil tie verejné financie alebo spôsobil zhoršovanie verejných financií dvomi spôsobmi. Prvý je ten, že sme v dobrých časoch nikdy nemali vyrovnaný a prebytkový rozpočet. A druhý je ten, že zabíja ekonomiku a ekonomický rast, že svojou nezodpovednou, nekompetentnou politikou priviedol slovenskú ekonomiku do stavu, keď je na tom najhoršie spomedzi všetkých porovnateľných krajín – a to je tých jedenásť krajín Európskej únie, ktoré sú relatívne novými členskými krajinami a prešli si tým istým – že to pôvodne boli centrálne plánované ekonomiky.

takže keď teraz z jeho úst počúvame reči o verejných financiách, rozpočte, dokonca o hospodárskom raste, ktorý, ako ironicky podotkol, by mal nasledovať po zrušení transakčnej dane, čo to vlastne počúvame? Čisté lži?

Robertovi Ficovi je jedno, čo rozpráva z hľadiska pravdy a faktov. Fico proste oslovuje svojich voličov, antisystémových voličov, lebo vie, že iných neosloví, a bojuje o nich najmä s Republikou.

to je dosť hrozné. Bez ohľadu na to, ako premiér rozpráva, existuje realita. A v realite má Slovensko pred sebou dve možnosti. Jedna možnosť je tá, že zostane súčasťou Západu – a to je aj možnosť, s ktorou pracuje a ktorú odporúča Vízia 2040. A druhá možnosť je, že sa vydáme ruskou cestou. Že sa necháme strhnúť do ruskej sféry vplyvu. Roky nás tam ťahajú strany terajšej vládnej koalície, ale teraz vidíme aj celkom priame zásahy Ruska do našej vnútornej sféry. Útok v Haniske, obnovenie rusko-slovenskej medzivládnej komisie, vyhrážky Ruska, že Slovensko sa nesmie pripojiť k dohovoru o odškodnení Ukrajiny... Toto sa deje, ale možno to ľuďom pripadá ako niečo, čo sa ich netýka. Asi by bolo potrebné načrtnúť, že keby sa Slovensko ocitlo v ruskej zóne vplyvu, čo by to znamenalo ekonomicky. Bol by to čierny scenár? 

Otázka, čo by sa stalo so slovenskou ekonomikou v ruskej sfére vplyvu, to je naozaj čierny scenár. Lebo v ruskej sfére vplyvu, ak by sme sa, nedajbože, stali satelitom či guberniou Ruska, tak sa dá takmer so stopercentnou pravdepodobnosťou predpokladať, že dôsledkom toho – ale aj predpokladom toho – by bola systémová zmena. Nastalo by zrušenie systému liberálnej demokracie, parlamentnej demokracie. Výsledkom by bola neliberálna demokracia, alebo volebná autokracia, či ako sa už tomu teraz rôzne hovorí, ale jednoducho by to bol autoritatívny režim, v ktorom sú porušované základné hodnoty a princípy slobody, politickej slobody – samozrejme, v konečnom dôsledku aj ekonomickej slobody. A síce na jednej strane platí, že liberálna demokracia dnes prežíva celosvetovú krízu, ale na druhej strane stále platí Churchillov výrok o tom, že je to síce zlý systém, ale všetky ostatné sú horšie. Napokon, nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2024 je Daron Acemoglu a jeho kolegovia,  a v roku 2025 získal Nobelovu cenu Joel Mokyr. Najaktuálnejší nobelisti a ich celoživotné dielo dokazuje, že politická a ekonomická sloboda je nevyhnutným predpokladom rastu životnej úrovne a vysokej kvality života.

BORIS NÉMETH

to znamená, že ocitnúť sa vo sfére vplyvu Ruska by bolo pre Slovensko aj ekonomicky smrtiace?

Rusko je diktatúra, dnes už ani nie autoritatívny režim, ale diktatúra, skorumpovaný štátny kapitalizmus, vojenská diktatúra, kde absolútne neexistuje žiadna politická sloboda a je tam len veľmi obmedzená ekonomická sloboda. Ak by sme skončili vo sfére vplyvu Ruska, nevyhnutný dôsledok by bol výrazný pokles životnej úrovne, kvality života a konkurencieschopnosti.

ale niekto, kto je prorusky naladený, by vám v tejto chvíli možno povedal, že dobre, ale ak by sme boli priateľmi Ruska, vo sfére Ruska, tak by sme napríklad mali suroviny a boli by pre nás lacné, a veď s Ruskom by sme obchodovali, Rusko je predsa veľká ekonomika, my by sme asi vyvážali do Ruska, niečo by nám doviezlo Rusko, mohol by znieť ďalej tento argument, zároveň by s nami určite udržiaval nejaké obchodné styky aj ostatný svet, lebo by to bolo nevyhnutné. Občas takéto reči niekde čítam alebo počujem... Čo by ste na to povedali?

Nie, ak by Slovensko bolo vo sfére vplyvu Ruska, tak by nemohlo byť členom Európskej únie. Európska únia je spoločenstvo krajín, ktoré je založené nielen na ekonomickej spolupráci, ale aj na hodnotách slobody, aj politickej slobody. Nakoniec dobrým dôkazom toho je, že v 90. rokoch sme boli vylúčení z rokovaní o vstupe do EÚ práve z dôvodu deformácie v oblasti politickej slobody a demokracie. Čiže keby sme sa ocitli vo sfére vplyvu Ruska, to by nevyhnutne muselo byť spojené s odchodom z Európskej únie. A ak si Veľká Británia strelila odchodom z Európskej únie do kolena, tak v našom prípade odchod z EÚ a prechod do sféry vplyvu Ruska by znamenal strelenie si rovno do hlavy. Stačí sa pozrieť, aký je vzťah a závislosť slovenskej ekonomiky od trhu  Európskej únie a koľko vyvážame, dovážame z Ruska.