je spolupráca tajných služieb a polície pri takto rozsiahlom útoku bežná alebo skôr výnimočná? 

Jaroslav Gofjár: Spolupráca spravodajských zložiek s políciou je skôr bežnou záležitosťou, a to u nás i v zahraničí. Je ale potrebné chápať určitú opatrnosť z oboch strán. Príslušné subjekty sa snažia odstúpiť maximum využiteľných informácií, avšak bez odkrytia svojich zdrojov. Spravodajské služby obvykle oslovia policajné zložky v momente, keď vyčerpajú svoje právomoci a je potrebné, aby boli zrealizované ďalšie kroky zo strany polície. Na rozdiel od niektorých iných zahraničných subjektov, naše spravodajské služby nedisponujú exekutívnymi právomocami (law enforcement powers). Nie je to len tým, že takéto právomoci nepripúšťa legislatíva. V mnohých prípadoch je to výhodné aj z hľadiska zakrytia pôvodu informácií, ktoré k realizácii prípadu viedli.

majú na odhalení pripravovaného útoku väčšiu zásluhu policajti alebo tajné služby? 

V tomto konkrétnom prípade je bez prístupu k interným informáciám veľmi ťažké hodnotiť, kto má na úspechu operácie najväčšiu zásluhu. Pri odstupovaní informácií je  vždy potrebné na minimum zúžiť okruh ľudí, ktorí sa s ich obsahom oboznamujú – aby nedošlo k zmareniu pripravovaných opatrení. V minulosti sa stávalo, že policajné zložky získali verejný kredit za úspešný odchyt zásielky zbraní či iného kontrabandu, pričom spravodajské služby zostali v tieni bez akéhokoľvek náznaku zásluh.

keď hovoríme o tajných službách, máme v tomto prípade na mysli len tie domáce alebo aj zahraničné?

Ak došlo k realizácii na základe spolupráce so zahraničím, tak to potvrdzuje naďalej funkčné vzťahy a efektívnu komunikáciu. A to aj keby išlo len o poskytnutie informácie zvonku k nám. Som si pritom istý, že rovnako by postupovali aj naše spravodajské služby, ak by získali informácie o chystanej sabotáži či provokácii, čiže by odstúpili informácie o potenciálnej hrozbe ktorémukoľvek zahraničnému partnerovi.