predstavme si na chvíľu, že sa nám stane toto. Ideme do práce alebo do školy, alebo do kina. Niekto nás fyzicky napadne, ublíži nám. My v šoku prichádzame na políciu alebo domov, povieme, čo sa nám stalo, a nádejame sa, že táto hrozná skúsenosť sa vyšetrí. A predstavme si, že štát, tá polícia, tie orgány začnú hovoriť, že sme si to celé vymysleli, že nás dajú do väzenia alebo do psychiatrickej liečebne. A toto hovoria pred celým národom a pred celou verejnosťou niekoľko rokov. V slovenských médiách čítame a počúvame, aký sme hrozní ľudia. Tento príbeh by asi nikto nechcel zažiť a skoro to vyzerá tak, že ani nikto ho nemôže zažiť. Ale tento príbeh sa stal reálnemu človeku, stal sa pred 20 rokmi a potom sa veľa rokov dialo to, čo som popisoval. Dnes sa na tomto prípade alebo na tomto príbehu pokúsime ukázať, aký štát je Slovenská republika, a či je dnes už iný. Naším hosťom je Roman Kvasnica, ktorý bol a je advokátom človeka, ktorému sa to stalo. Ten človek sa volá Hedviga Malinová. Je skoro neuveriteľné, že takéto niečo sa reálne stane v civilizovanej krajine, ktorá je členom Európskej únie a NATO, ktorá je členom Rady Európy, ktorá je roky po páde komunizmu, má demokratickú vládu a parlament. Ako je možné, že sa takáto hrozná vec stane v Slovenskej republike?

Roman Kvasnica: Táto udalosť má nejakú výpovednú hodnota a táto výpovedná hodnota je asi o tom, že Slovenská republika sa nesprávala a často sa nespráva ako právny štát. Musím povedať, že to, čo sa stalo Hedvige Malinovej, nie je ojedinelá vec, myslím tým prístup štátnych orgánov k obeti trestnej činnosti. Pokiaľ pôjdeme do histórie Slovenskej republiky od 1. januára 1993, tak tam by sme zistili viacero takýchto prípadov. Vieme, že je tu za to obdobie existencie samostatnej Slovenskej republiky aj množstvo politických vrážd, ktoré neboli objasnené. Páchatelia buď neboli postavení pred súd, alebo pokiaľ boli postavení pred súd, tak doteraz tieto kauzy nie sú ukončené. Spomeňme si na vraždu Róberta Remiáša. Prečo sa to môže stať? Aj ja sám pre seba som hľadal odpoveď. Môže sa to stať kvôli tomu, že orgány činné v trestnom konaní, policajti a prokurátori nepociťujú hrozbu trestnoprávnej konzekvencie za netransparentný, nezákonný alebo neprofesionálny prístup k vyšetrovaniu takejto závažné trestné činnosti.

ale vyšetrovatelia, polícia, prokuratúra a súdy konali, respektíve nekonali preto, že videli, že taká je objednávka štátu, že taká je objednávka vtedajšieho predsedu vlády, ministra vnútra a ďalších, dokonca aj médií. Niekomu, kto je študent, nemá nič spoločné s politikou, s mocou, s ničím, sa niečo stane. A zrazu sa štátne orgány, moc v tom štáte, postavia ako jeden proti nemu – proti človeku, ktorému sa stalo niečo zlé. Každému napadne, prečo by to ten štát robil? Prečo by moc štátu išla proti nevinnému človeku? Prečo moc štátu išla proti Hedvige Malinovej?

Do istej miery to bolo zapríčinené tým, že vtedajší premiér a vtedajší minister vnútra začali verejne komentovať prepadnutie Hedvigy a svojím spôsobom tak vstúpili do trestného konania. Váhou svojich funkcií znásilnili celý štátny aparát, ktorý sa venuje trestným konaniam, aby začal negovať trestnú činnosť proti Hedvige. Viackrát som sa vyjadril, že títo dvaja politici sa síce žiadnym spôsobom nezúčastnili prípravy prepadnutia Hedvigy, ale ten nešťastný krok, ktorý spravili, teda tlačové konferencie – hlavne jedna tlačová konferencia Kaliňáka s Ficom, niektoré mediálne výstupy Fica –, z nich spravili rukojemníkov tejto témy. A do toho sa ešte „priplichtil“ pán Kočner so svojím vplyvom na vtedajšieho generálneho prokurátora. Nedá mi nespomenúť aj aktivity niektorých slovenských novinárov, ktorí v istom okamihu racionálne začali týmto politikom pomáhať, aby sa dostali von z tejto šlamastiky, aj zahranično-politickej.

keď hovoríš, že to robili racionálne, myslíš tým, že to robili vedome?

Áno, vedome. Veľmi pozorne som to sledoval. Poďme k dátumom. Prepadnutie Hedvigy sa udialo 25. augusta 2006.

čo je presne 20 rokov dozadu.

Áno. Potom nasledovalo vyšetrovanie trestnej činnosti súvisiacej s jej lúpežným prepadnutím, ktoré trvalo nejakých 14 až 16 dní. Potom, ako prišli tlačové konferencie, bol spustený Hedvigin mediálny lynč – išli po nej všetky médiá. Niektorí novinári vychádzali z dezinformácií, ktoré povedal predovšetkým Kaliňák na tlačovej konferencii bezprostredne po zastavení trestného stíhania. Niektorí to, samozrejme, vnímali ako zaujímavý bulvárny moment, lebo to začalo zaujímať väčšinu slovenských občanov. No a niektorí sa veľmi racionálne zúčastňovali informovania o tejto kauze. Noviny mám poodkladané a naozaj aj so značným časovým odstupom je overiteľné, že pokiaľ sme niečo vyvracali, tak vzápätí novinárky, od ktorých by som to nikdy nebol čakal, boli asi dve, dávali priestor viac-menej iba jednej strane, konkrétne pánovi Kaliňákovi. On to, čo sme vyvracali, svojimi ďalšími dezinformáciami iba ďalej zahmlieval a zamotával.

ale to sme stále pri tej otázke – prečo to Kaliňák a Fico a vláda začali robiť? Pripomeniem, že to bolo pár týždňov po tom, čo sa vtedajšia nová vláda ujala moci, bola to vláda Smeru, HZDS a SNS a objavila sa interpretácia, že išli proti tejto študentke preto, lebo bola maďarskej národnosti, keby sa ukázalo, že ju napadli nejakí slovenskí nacionalisti, tak by to poškodilo vládu, lebo koalícia obsahovala extrémistov a keby sa také niečo ukázalo, robilo by jej to problémy v EÚ – načo ste zložili takú vládu, ktorá vedie k takýmto činom? Je táto interpretácia pravdepodobná?

Možno to treba popísať obšírnejšie. Predovšetkým treba povedať, že po nástupe novej vlády, ktorá vzišla z volieb v roku 2006, nastalo obdobie tupého slovenského nacionalizmu, prezentovaného Jánom Slotom, ktorý útočil na maďarskú menšinu, útočil na Maďarskú republiku. Vznikalo napätie aj medzi Maďarskou a Slovenskou republikou. V tom čase moderná Európa povedala, že pri takomto zložení vlády nie sú sily, s ktorými je ochotná komunikovať. Zároveň v tom čase socialistická internacionála pozastavila členstvo Smeru, ktorý bol dominantný v novej vláde, a pozastavila ho pre tento extrémizmus Jána Slotu. Bolo obdobie rokov 2006 – 2007, keď primitívny nacionalizmus Jána Slotu poškodzoval nielen Slovenskú republiku, ale aj všetkých politikov, ktorí boli s SNS v koalícii. Problém sa čiastočne dal riešiť tým, že by niekto povedal, že to sú umelé problémy, že primitívny nacionalizmus neexistuje a že maďarská menšina si za napätie môže sama, sama ho provokuje. To je  obšírnejšie popísanie situácie. Samozrejme, páni, ktorých sme spomínali, sú technokrati moci a v určitom okamihu po prepadnutí Hedvigy bolo veľmi „lukratívne“ cez tlačové konferencie takto osloviť aj voličov SNS. Pre porovnanie spomeniem aj rok 2013, keď boli v Moldave nad Bodvou prepadnutí Rómovia a nebolo to riadne vyšetrené. Potom, ako do toho začala intenzívne vstupovať pani Dubovcová ako ombudsmanka, rovnakí politici zase išli na policajnú stanicu do Moldavy a vyjadrovali tam podporu polícii. A to už, myslím, nebol boj o voliča Jána Slotu, ale o voliča Mariana Kotlebu. Opakujem, sú to technokrati moci. Vedia, ako reagovať, vedia, že určité spektrum voličstva počúva na rovnaké naratívy. No a jeden z tých naratívov v roku 2006 bol aj to, že Maďari nám robia problémy, že tu provokujú. Preto si myslím, že títo páni veľmi radi prijali pozvanie, aby začali informovať o trestnom konaní týkajúceho sa lúpežného prepadnutia Hedvigy. Je inak bezprecedentné, že minister vnútra za prítomnosti premiéra Slovenskej republiky vystúpi, oboznamuje s dôkazmi, hovorí o tom, aký je zdravotný stav poškodenej, hovorí o výsledku jej gynekologického vyšetrenia. V tomto okamihu ukázali aj vlastné previazanie s vyšetrovateľom, ktorý im umožnil oboznámiť sa s obsahom vyšetrovacieho spisu.

ANDREJ BÁNHedviga bola zbitá na tomto mieste. Čo bolo za útokom na ňu, nie je vyšetrené. Niektorí hovoria o spravodajskej hre vzhľadom na napäté vzťahy s Maďarskom.

dokonca im vydal niektoré dôkazy do rúk.

Hedviginu blúzku, tú dostal pán minister k dispozícii.

čo je vylúčené, nie?

Samozrejme, v modernej Európe, tam, kde funguje právny štát, je to vylúčené. Problematické bolo nielen to, že Robert Kalíňák na tej tlačovej konferencii vystúpil, ale aj to, že väčšinou klamal.

iba pripomeniem jednu vec, oni dodnes hovoria, že tú tlačovku mali, keď už bolo vyšetrovanie ukončené. Pravda je taká, že vyšetrovanie viedlo k nejakému záveru, ale poškodená Hedviga Malinová sa odvolala, a teda vyšetrovanie nebolo ukončené. A keď nie je vyšetrovanie ukončené, tak politik nemá čo do toho hovoriť. Len na upresnenie.

Hedviga bola v sobotu 9. septembra 2006 predvedená na výsluch do budovy policajného zboru v Nitre, údajne za účelom opoznania páchateľov jej prepadnutia. Tento vyšetrovací úkon sa neudial, pretože nemali nikoho zaisteného. Polícia pritom vedela, o koho ide na základe identikitov. Na polícii Hedvigu vypočúvali a nejaké úkony mali pokračovať ešte v pondelok. V pondelok ale žiadne procesné úkony neprebehli a vyšetrovateľ vydal rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vo vzťahu k lúpežnému prepadnutiu Hedvigy Malinovej. No a v nadväznosti na toto rozhodnutie vyšetrovateľa hneď vystúpili Kaliňák a Fico a dávali informácie. Pokiaľ sa pamätám, tak v roku 2007 alebo 2008 dal Kaliňák rozhovor Pravde a rozprával, že jeho vyšetrovateľ požiadal, aby informoval, a že tie informácie dostal od vyšetrovateľa za účelom informovania slovenskej verejnosti alebo asi aj medzinárodnej verejnosti. Tu treba povedať, že zákon jasne definuje, kto môže informovať. Určite tam nie je minister vnútra. Výsluch z 9. septembra 2006 je zaujímavý aj v tom, že Hedvigu tam podľa mňa držali protiprávne od nejakej ôsmej do pol druhej alebo do druhej popoludní. Rodina nevedela, kde sa nachádza, pretože musela mať vypnutý mobil. Od rána tam ale v aute pred budovou policajného zboru sedel jej manžel Peter, ktorý povedal, že tam prišiel minister vnútra a zdržiaval sa v budove polície. Pán Kaliňák, už keď sa vyjadruje k tejto veci, by mohol povedať, či náhodou nesedel v tej miestnosti s monitorom, kam bol robený prenos z jej vypočúvania.

jeho prítomnosť Peter potvrdil?

Áno, ale aj pán Kaliňák to potvrdil. Neskôr to pán Kaliňák vysvetľoval tým, že v tom čase mal krátko po dopravnej nehode pán Hrušovský, takže bol v budove polície zisťovať informácie o dopravenej nehode. Budova bola zamknutá, Peter tam vlastne Hedvigu čakal, pretože nevedeli, čo sa s ňou stalo, mala vypnutý mobil. Chcela volať domov, bolo jej zle. Jej zdravotný stav nebol dobrý. Nedovolili jej volať. Keď ju začali nútiť, aby sa priznala, žiadala, aby mala možnosť zabezpečiť si právnu pomoc, to všetko jej bolo odmietnuté. Bol to druhý vážny zásah do jej psychického stavu.

ŠTEFAN PUŠKÁŠ/TASR12. september 2006, Bratislava: Minister vnútra Robert Kaliňák a premiér Robert Fico na tlačovej konferencii k prípadu Hedviga Malinová. Podľa vyšetrovateľov sa skutok nestal a Hedviga si celý útok vymyslela.

ale človeku, ktorý o tom veľa nevie, asi stále nejde do hlavy toto: nejakému dievčaťu sa niečo stane a štát má z uvedených dôvodov záujem, aby sa to nevyšetrilo tak, ako sa to stalo, ale nejako inak. Lenže keď sa niekomu niečo stane, tak sú aj nejakí svedkovia. Hedviga Malinová išla z miesta napadnutia do školy, čiže ju videli jej spolužiaci. Bola na vyšetrení u lekára. Nie je ani pre štát jednoduché povedať, že sa jej nič nestalo. Sú tam tí spolužiaci a tí lekári. Ako sa štát vysporiadal s týmto?

Prístup slovenských štátnych orgánov vo veci Hedvigy Malinovej by som popísal v dvoch úrovniach. Jedna úroveň problému je neprofesionalizmus a druhá úroveň je udržanie naratívov, ktoré povedal Kaliňák na tlačovej konferencii. Tam sa naozaj už na nič nehľadelo. Hedviga prišla do školy, tam privolali zdravotnícku službu a hospitalizovali ju kvôli pozorovaniu alebo za účelom rôznych vyšetrení v nemocnici v Nitre, kde ju videli 4 – 5 lekári. Rýchla zdravotnícka služba, ktorá ju viezla zo školy do nemocnice, tam bola lekárka a myslím, že dvaja zdravotníci, a tí popísali, čo videli.