znovu je strašné teplo a možno aj preto sa udiala jedna udalosť na Úrade vlády, kde prijali Vladimíra Mečiara a titulovali ho pojmom „otec vlasti“. Keď sme sa o tom rozprávali v .týždni, napadlo mi, že je to zaujímavá vec – k čomu sa táto vláda vlastne utieka. Nie je to prvýkrát. Už na oslavách zvrchovanosti bol Mečiar s Klausom ústrednou postavou. A pritom my, ktorí sme žili v 90. rokoch, si tie roky pamätáme ako hrozné. Bolo to temné obdobie, keď tu vládla mafia, podniky boli rozkradnuté, diali sa tu vraždy a únos prezidentovho syna, jeden poslanec bol zbavený mandátu a tak ďalej. A napriek tomu sa po 35 rokoch táto vláda utieka k tomuto symbolu. Tak som si zavolal dvoch ľudí, ktorí 90. roky osobne zažili na vlastnej koži vrátane pôsobenia Vladimíra Mečiara. Moja prvá otázka na vás dvoch je: Čo je to za potrebu tejto vládnej garnitúry nejakým spôsobom sa hlásiť k Vladimírovi Mečiarovi?

František Mikloško: Myslím si, že pre Roberta Fica je to v prvom rade spomienka na komunistickú mladosť. Síce nie tú, ktorú sme zažili my – my sme nekričali, nech Gottwald žije naveky a že je otcom národa. O tom, že bude otcom národa, rozhodli zvrchu komunisti, potom to bol Široký, potom Zápotocký a všelikto. Ale zabudli na jednu vec – o tom, či sa niekto stane alebo nestane otcom národa, rozhodujú ľudia. Môže to byť ktokoľvek, koho prijmú a s odstupom času si povedia, že niečo urobil a sú mu naozaj zaviazaní. Alebo ho neprijmú a môžem to len opakovať niekde na Úrade vlády. Takže v prvom rade to je nostalgia za mladosťou. Je tam ale ešte iná vec. Vladimír Mečiar svojho času povedal, že keď nás nebudú chcieť na Západe, pôjdeme na Východ. Rozumel som tomu tak, že keď ma nebudú chcieť na Západe, tak pôjdem na Východ. Teda nehovoril v mene národa. Čiže už nehovoril ako otec vlasti. Robert Fico teraz hovorí o politike na štyri svetové strany. To je úplne smiešne. Pretože aké štyri svetové strany? Veď smer Európy je Západ. Aj juh Európy, možno až na Srbsko, je Západ. Takže je to opäť to isté. Fico nechce rovno hovoriť, že keď nás nebudú chcieť na Západe, pôjdeme na Východ. A tak jednoducho pôjde na všetky štyri svetové strany. Ale buď budeme na Západe, alebo na Východe. V tomto smere je to obrovská výzva pre celú túto generáciu. Aj pre nás, ktorí ešte žijeme. Aj pre tých, ktorí prídu. Prichádza čas, keď budeme musieť nájsť silu, aby sme sa rozhodli, kam chceme patriť.

peter, súčasný predseda vlády pred iks rokmi pred Mečiarovou vilou Elektra hovoril, že to je hrozná rozkrádačka, že na toto Mečiar nemohol zarobiť. Dnes ho velebí. Čo sa zmenilo?

Peter Zajac: Robert Fico je taká meňavka. Nikoho to nemôže prekvapiť, že raz hovorí to, raz hovorí niečo úplne opačné, lebo to patrí k jeho osobnostnej výbave, ktorá začínala výbavou mladého komunistu. Myslím, že od roku 1986 alebo nejako tak bol mladým členom komunistickej strany. Mladý komunista sa v neskorých 80. rokoch musel – chcel či nechcel – prispôsobiť režimu. Musel napríklad odsúdiť Chartu 77, nepriateľov socializmu a prijať všetko, čo režim so sebou priniesol.

i to, že ruská okupácia v roku 1968 bola v poriadku.

PZ: Áno, že to nebola okupácia, ale oslobodenie a tak ďalej. Tak to je v ňom. Potom, po roku 1989, si vymyslel inú agendu a po nej si vymyslel ešte tretiu, štvrtú. Mal aj takú agendu, že chcel byť v jadre Európskej únie. A teraz to hrá na všetky štyri svetové strany, čo je smiešne, lebo také niečo ani neexistuje, ale má jednu schopnosť. Je schopný všetko opakovať tak dlho, až kým to nenasype do hláv svojich prívržencov. Sú dvaja politici Smeru, ktorí majú takú presvedčovaciu schopnosť. Jeden je Robert Kaliňák, ktorý klame s takou nekonečnou ľahkosťou...

až sa ti tomu chce veriť?

PZ: Uveriť sa tomu nedá, ale tá ľahkosť spôsobuje to, že či už mu prívrženci Smeru uveria, alebo neuveria, proste to akceptujú. A druhý politik s touto schopnosťou je práve Fico, ktorý má schopnosť toľkokrát opakovať ten istý nezmysel, až kým si ho značná časť verejnosti, ktorá sa dnes pohybuje medzi 15 – 20 percentami, neosvojí. Nejde o to uveriť, ale osvojiť si to. To sú aj tie štyri svetové strany. Vrátil by som sa ale k tej téme. Vlastne sa musíme opýtať, čo to historicky znamenalo byť otcom vlasti, odkiaľ to pochádza, lebo byť dnes otcom vlasti je dobovo úplne neprimerané, nepatričné.