ľubo Šoška, spoluzakladateľ bratislavského hudobného klubu Pink Whale, trpí zriedkavým dedičným ochorením pľúc. Jeho stav sa za posledný rok výrazne zhoršil, dnes sa pohybuje na vozíku a rozhodol sa nepodstúpiť transplantáciu pľúc.

keď som vás počas Pohody štyri dni sledoval, uvedomil som si jednu vec: na prvý pohľad pôsobíte ako úplne rozdielni ľudia. Erika, ty pracuješ v korporáte, Ľubo strávil časť svojho života okolo hudby, klubov a festivalov. Ako sa vôbec dali dokopy také rozdielne svety?

Erika Šoška: Práve to nás podľa mňa spojilo. Každý máme svoj svet. Ja ten korporátny, Ľubo zábavný priemysel. Keby sme robili to isté, asi by sme sa časom začali nudiť. Mám rada poriadok. Ráno sa prihlásiť do práce, odrobiť si svoje, stretnúť kolegov a po práci mať pokoj. Nemusieť na robotu myslieť dvadsaťštyri hodín denne. A priznám sa, mám rada aj tú istotu, že mi každý mesiac príde výplata.

Ľubo Šoška: Teraz už trochu aj ja. (Smiech)

EŠ: Ale stále platí, že sme poriadok a chaos. Keď mal ešte stavebnú firmu a začínal s Pink Whale, celý deň riešil stavby, potom loď a koncerty. Ja som medzitým robila z domu, bola na materskej a neskôr som sa tešila späť do práce. Nikdy sme nemali pocit, že musíme robiť všetko spolu.

ĽŠ: Na prvý pohľad sme možno rozdielni ľudia, ale spájajú nás hodnoty a potom láska. To ostatné už nejako prišlo. Úprimne si dnes neviem predstaviť, že by som tým všetkým prechádzal sám.

BORIS NÉMETHĽubo Šoška ako kurátor Garáže koordinuje projekt Human Wave s členmi Pink Whale, Tabačky a tímu festivalu Pohoda.

keď ste sa brali, vedeli ste, že raz môže prísť táto choroba?

EŠ: Vedela som to. Ľubo mi od začiatku hovoril, že jeho otec aj dedo mali rovnaké dedičné ochorenie pľúc a že raz príde čas aj naňho. Len keď máš tridsať rokov, „raz“ znamená niekedy v budúcnosti. Nerozmýšľaš nad tým, že to môže byť o rok alebo dva.

Vždy som bola tá zodpovednejšia. Stále som ho posielala k lekárom. Hovorila som mu: „Plať si zdravotku, choď na vyšetrenia.“ Chcela som mať istotu, že vieme, na čom sme. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som ho tam dostala. Až minulý rok sa to začalo prudko zhoršovať. Kašeľ bol silnejší, začal sa dusiť. Vtedy som mu povedala, že už to musí začať riešiť.

ĽŠ: Pri tejto forme choroby sa to väčšinou rozbieha oveľa neskôr. U mňa to išlo veľmi rýchlo. Medzi májom a koncom júla som prišiel o veľkú časť kapacity pľúc. Ešte minulý rok som sa po Pohode pohyboval na bicykli. Nebolo to ideálne, ale bol som samostatný. Dnes je to úplne inak.

BORIS NÉMETHTetovanie v zákulisí festivalu.

celé štyri dni som vás nepočul sťažovať sa, skôr naopak. Neustále bol okolo vás niekto. Niekto vás prišiel objať, niekto vás potlačil na vozíku, niekto doniesol pivo. Čo pre vás vlastne Pohoda znamená?

EŠ: Pre nás je to hlavne dovolenka. Ľudia sa smejú, keď to poviem, ale naozaj to tak je. Jasné, spíme v malej chatke, stále sa niekam presúvame, je to fyzicky náročné, ale sme tam spolu.