ako sa obmieňajú generácie, mení sa aj politické uvažovanie, a často je ovplyvnené vlastnosťami týchto generácií. O generácii Z sa hovorí, že chce pomoc štátu aj v tom, čo generácia X prenechávala na slobodu spoločnosti. Ale kým to preberieme, povedzme si, čo vlastne máme na mysli, keď hovoríme o generáciách. Lebo dnes sa tie generácie jednak prekrývajú a jednak sa akoby striedajú rýchlejšie. Kedysi bola generácia naozaj generáciou – od narodenia až po vek, keď človek začal privádzať na svet ďalšiu generáciu, teda povedzme približne dvadsať rokov. Dnes je to akoby trochu inak, možno aj preto, že sa spoločnosť rýchlo mení?

Začnime, ako sa hovorí, od začiatku. Je to naozaj tak, že v minulosti boli generácie ohraničené širším časovým obdobím, a bolo to predovšetkým preto, že zmeny v spoločnosti neboli také rýchle ani také hlboké. A po druhé, každá generácia, ktorú označujeme ako generáciu s veľkým G, je charakteristická niečím veľmi významným, čo sa odohralo v jej formatívnom období. V minulosti to boli predovšetkým revolúcie, vojny, pandémie alebo iné veľmi radikálne spoločenské zmeny. Taká udalosť už potom tú generáciu sprevádzala celý život. Karl Mannheim, nemecký sociológ, hovoril, že každá generácia sa stáva skutočnou generáciou vtedy, keď si niečím takým prejde približne do 25. roku života. Vtedy sa naozaj vytvorí ako generácia niečím spájaná a už sa nikdy úplne nevymaní z prostredia, v ktorom vyrástla a ktoré formovalo jej vnútorný svet. Len na okraj poviem, že pod vplyvom Karla Mannheima som trochu viac porozumel, čo sa skrýva za postojmi tej generácie alebo niektorých ľudí z nej, ktorí napríklad nevedeli zabudnúť na Slovenský štát a stále sa k nemu vracali. Alebo som trochu inak vnímal ľudí, ktorí si prešli päťdesiatymi rokmi a napriek tomu, že neskôr videli, akým zvláštnym smerom sa reálny socializmus vyvíja, nikdy sa už nedokázali úplne odpútať od toho, že kedysi spolu budovali trate mládeže. Po prečítaní Karla Mannheima som lepšie pochopil, že ich svet sa v ich zásadnom formatívnom období naformátoval takým spôsobom, ktorý sa už nedá úplne zmeniť. Nie každý je schopný byť dostatočne reflexívny, spochybniť to, čo vidí, a prípadne si priznať niečo veľmi nepríjemné – že sa mýlil. To platí napríklad pri ľuďoch, ktorí uveria nejakej ideológii alebo nebodaj radikálnej náboženskej denominácii či sekte. To ich sformuje do určitého pohľadu na svet. A veľa ľudí má potom problém priznať si, že jednoducho šliapli vedľa.

čiže keď hovoríme o generáciách ako o skupinách ľudí, ktoré sú formované určitými zásadnými udalosťami, tak takto vnímané generácie dnes nutne trvajú kratšie, pretože tie udalosti a zmeny idú za sebou v hustejšom slede?

Áno, to, že sa dnes generačné obdobia jednak skracujú a zároveň sa viac prelínajú, by nás vlastne nemalo prekvapovať. Zároveň však treba povedať aj zásadnú vec a ľuďom so znalosťou spoločenských vied to napadne hneď – generačné rozdiely bývajú často preceňované. V mnohých ohľadoch sú menšie než rozdiely spôsobené rozdielmi vo vzdelaní, sociálnou príslušnosťou, triedou, kultúrnym prostredím, rozdielom medzi mestom a vidiekom. A niekedy sú významnejšie aj rozdiely medzi jednotlivými krajinami, hoci dnes mnohí tvrdia, že tieto rozdiely už nie sú také veľké, lebo sme vytvorili globálnu civilizáciu a všetci sa pohybujeme v online prostredí, ktoré je do veľkej miery podobné. No aj tak to prostredie nie je všade totožné. A preto sa aj jednotlivé generácie medzi krajinami a kontinentmi stále odlišujú. Nie je pravda, že by boli úplne rovnaké. Uvediem krátky príklad, ku ktorému sa možno ešte dostaneme z inej strany. Generácia Z býva niekedy obviňovaná z ľahostajnosti alebo nezodpovednosti. Lenže veľmi záleží na tom, kde. Ak to na Slovensku naozaj niekto takto pozoruje, môže to byť okrem iného aj dôsledok vyššej miery anómie v spoločnosti, v ktorej títo ľudia vyrastali. Nemôžeme sa preto čudovať, že sa v niektorých ohľadoch správajú inak než staršie generácie. Čiže generačné rozdiely by som rozhodne nepreceňoval. Nie sú jedinou dimenziou, cez ktorú sa treba na spoločnosť pozerať, hoci sú určite jednou z tých, ktoré treba vnímať citlivo. A ešte jedna vec – to, že sa dnes rozprávame o generáciách a že jedna generácia považuje tú druhú za zvláštnu, niekedy za sebeckú, inokedy za príliš precitlivenú alebo príliš prísnu, je príbeh, ktorý sa neustále opakuje a je univerzálny. Je to jednoducho staré ako civilizácia sama.

už z antiky poznáme výroky o tom, že mladí nemajú úctu k starším a podobne. Moja generácia X bola kritizovaná, keď sme dospievali, že si nič nevážime, nič nevieme oceniť. A my sme na to podľa mňa odpovedali veľmi pádne: „Áno, rozumieme, a čo si presne máme vážiť? Napríklad tento systém, v ktorom žijeme, komunizmus ktorý ste vy alebo vaši rodičia pomáhali budovať, hoci mnohí aj nedobrovoľne, ale priviedli ste nás práve do tohto sveta?“ To bola otázka, ktorú sme kládli našim rodičom. Takto nejako na nás pozerá teraz generácia Z?

Áno, toto je otázka, ktorú vyslovuje generácia Z. Tá naša generácia, generácia X, hovorí mladým ľuďom: „Pozrite sa, čo sme pre vás vybudovali. Nemáte ani potuchy, v čom sme vyrastali my a akými problémami sme si museli prejsť.“ A generácia Z, nehovoriac už o generácii Alfa, nám vzápätí povie – a treba uznať, že vo veľkej miere oprávnene: „Dobre, niečo ste vybudovali, budovali ste kapitalizmus, ale pozrite sa, ako to dopadlo. Systém je hlboko sociálne nespravodlivý, klimatická zmena sa prehlbuje tak rýchlo, že my budeme dožívať v úplne dystopickom svete. Týmto sa nám chcete pochváliť?“ Toto je ich odpoveď.

chápem, skúsenosť je neprenosná – generácia Z neporozumie, v čom som napríklad vyrastala, tá generácia to nezažila, nemá to pre ňu rovnaký význam. Ale rozdiel medzi mnou a nimi je, že ja terajšie úzkosti zažívam tiež, aj ich úzkosť pociťujem veľmi hlboko – napokon, do generácie Z patria moje deti. A presne preto, že som zažila svet v čase svojho dospievania aj tento súčasný svet, tak viem porovnať, prečo je to dnes napriek všetkému lepšie. A vtedy dôjde k tomu momentu, že toto skrátka generácii Z neviem vysvetliť – a možno je to tak správne.

Lebo to je zase o tom, že každý vek je iný.