začalo sa veľké teplo a keď človek pozerá do telefónu, aké počasie bude zajtra, pozajtra a o desať dní, zisťuje, že sa to nezmení. Teploty budú stúpať až na 35 °C, dokonca na 37 °C. Vlastne neviem, či je to motivácia pre ľudí niekam odísť. Lebo kam odísť, keď južnejšie od nás je ešte väčšie teplo? Alebo sedieť v klimatizovanom byte a čakať, kým sa to zmení? Jozef, ako osobne znášaš toto teplo?

Jozef Zelizňák: Mám to šťastie, že znášam aj mínus 35 °C, ako keď som vo februári lyžoval s deťmi v severnom Fínsku. Ale nevadí mi ani 40 °C. To je podľa mňa o tom, ako sa človek nastaví. Samozrejme, aktivita býva iná, ale samotné teplo by pre mňa nebolo dôvodom ani zavrieť sa do klimatizácie, ale ani cestovať.

čiže teraz nemáš pocit, že je to strašné a nech to už prejde?

Nie. Je leto a k nemu to patrí.

ale ľudia sú trochu spomalení a možno aj trochu menej racionálni. Ako to človeka motivuje v zmysle, či má chuť ísť niekam preč? Pomáha to cestovaniu, keď je takéto teplo? Alebo to človeka úplne uspáva a radšej nikam nejde?

Celosvetovo sú ľudia nastavení cestovať v letných mesiacoch bez ohľadu na to, či má človek deti, tie dva mesiace v roku sa jednoducho cestuje. Aj pracujúci ľudia, aj dôchodcovia sú  nastavení tak, že v júli a auguste treba cestovať. Podľa mňa je úžasné na cestovaní to, že sa mu dá venovať počas celého roka. Tá sezóna sa neuveriteľne predĺžila a to je jedna zo zmien, ktoré vidíme aj u nás. Predtým boli mesiace ako máj alebo október obdobím, keď sme mali minimum zájazdov, teraz do Thajska odlietame počas celého roka dvakrát do týždňa a ľudia si vyberajú destináciu alebo termín podľa toho, kedy im to vyhovuje. Kedysi sa o 19.30 sadalo k Televíznym novinám. Dnes si človek otvorí správy kedykoľvek. Podobne je to aj pri cestovaní. Čoraz viac ľudí cestuje počas celého roka, no z nejakého dôvodu si veľa ľudí vyberá dovolenku v júli a auguste. Trochu nechápem, prečo si toľkí v týchto 35-stupňových teplotách vyberú destináciu na juhu, kde sa človek už naozaj len škvarí. Ja už pätnásť rokov cestujem v lete na sever, kde sú teploty príjemné. Severské destinácie vyhľadáva čoraz viac ľudí z celého sveta. Napríklad aj Thajsko je výborná destinácia v júli, keď človek za trochu dažďa získa prázdne pláže a príjemnejšie teploty, než sú momentálne na Slovensku.

toto teplo tu bude asi dlho, teraz je správny čas na túto tému. Pre mnohých ľudí je to stále tak, že si hovoria: Uvidím, kam pôjdem, čo budem robiť v júli a v auguste, a ty si naznačil, že keď je teplo, ideš na sever. Čo znamená sever? Poľsko, bývalé východné Nemecko, neviem, Bielorusko, potom Pobaltie, Škandinávia, čo ešte, Arktída? Čo si tým myslel, keď hovoríš, že chodíš na sever?

Začnem tým, kam zatiaľ chodím. Tým, že som celú vysokú školu študoval v Škandinávii, pre mňa Poľsko ešte nie je sever. Ale aj tam mestá, ako sú Gdansk, Gdyňa a vôbec celé poľské pobrežie, ktoré bolo ešte pred pár rokmi pre Slovákov ako letná dovolenka nepredstaviteľné, zaznamenávajú najväčší boom. Myslím, že Poľsko išlo hore asi o 80 percent v záujme Slovákov o cestovanie oproti minulému roku. Zatiaľ čo Chorvátsko klesá, Poľsko rastie. Ľudia si uvedomujú, že Gdansk, aj keď má chladnejšie more a voda nie je taká pekná ako v Chorvátsku, predstavuje únik pred teplom.

to je hlavný dôvod?

Myslím si, že áno. Plus tam lietajú nízkonákladové aerolinky. Na webe, kde máme tisícky cestovateľských blogov, je najčítanejší ten o Gdansku. Môžeme robiť zájazdy do Bangkoku, Los Angeles, San Francisca či Tokia, ale ľudia chcú čítať o Gdansku. Myslím si, že je to tým, že Slováci cestujú čoraz častejšie a je normálne ísť na víkend niekam preč. Gdansk je blízko, nie je drahý a ľudia sa tam ľahko dohovoria. Mesto je krásne a Poľsko ide neuveriteľne hore, až mu môžeme závidieť. A zároveň zisťujeme, že k moru sa dá ísť aj do prostredia, kde človek nemusí chodiť v šľapkách po rozpálenom piesku a sedieť celý deň v tieni, lebo sa nedá byť vonku. Ten trend odchodu z juhoeurópskych pláží smerom na sever je dnes jednoznačný.

„Najmä naša generácia sa v deväťdesiatych rokoch pozerala na Poliakov trochu zhora – ako na šmelinárov a chudobných. Oni ale išli neuveriteľne hore.“

pre mňa je Gdansk spojený s hnutím Solidarita, čo bolo legendárne masové hnutie počas komunizmu, ktoré veľmi prispelo k jeho pádu. A jeho líder Lech Wałęsa žije v Gdansku. Jednu .lampu sme natáčali tam, v jeho kancelárii. Bolo to fascinujúce. Ale nemali sme čas ísť do mesta, boli sme tam na otočku a autom je to veľmi ďaleko. Videl som len prístav, doky a podobne, ale nevidel som staré mesto ani nič. Keď hovoríš, že Gdansk je krásny, myslíš tým staré mesto?

Áno, predovšetkým staré mesto. Ale v Gdansku je aj priemyselná časť a prístav. Preto je veľmi fajn stráviť tam viac dní, lebo človek nemusí chodiť iba po hlavnom námestí, ale môže spoznať celé pobrežie, ktoré sa tiahne dvadsať až tridsať kilometrov pozdĺž Baltického mora.