ďakujeme, pán generál, že ste prišli k nám do štúdia. Aký je pre vás tohtoročný Globsec? Je to tak, že čím viac sa toho vo svete deje, tým je Globsec lepší?

Ďakujem za pozvanie, je mi cťou, že tu som. Som hrdý, že Globsec sa stal obľúbeným, ale najmä efektívnym fórom, kde ľudia z celého sveta diskutujú, nesúhlasia, počúvajú expertov a ich riešenia. Zakaždým sa tu veľa naučím. Dnes dopoludnia som hovoril so skupinou z Fóra mladých lídrov, bolo tam zhruba 25 mladých žien a mužov z mnohých krajín, ktorí sa zaujímajú o medzinárodné vzťahy. Vidieť mladých, ktorých zaujíma verejná služba a ktorým leží na srdci osud sveta, ma ohromne motivuje. A máte pravdu, čím je svet zaujímavejší, tým je Globsec dôležitejší.

čo z toho, čo sa deje vo svete, je podľa vás teraz kľúčové? Ukrajina? Irán?

Výziev býva vždy viacero, naozaj nezvyčajne veľa. Ruská vojna proti Ukrajine, vojna Spojených štátov a Izraela proti Iránu, ohniská napätia v Afrike, na Blízkom východe, v Indopacifiku čínska hrozba. Najväčšie starosti mi však robí rola Ameriky. Moja vlasť vysiela do sveta zmiešané signály a naši spojenci sa logicky pýtajú, či sa na USA dá ešte spoľahnúť. Isteže, európski spojenci by mali prevziať na svoje plecia viac zodpovednosti. No spôsob, akým súčasná americká administratíva komunikuje, ako raz chce z Európy svojich vojakov stiahnuť, potom povie, že to neurobí, nevyvoláva dôveru. Mimoriadne nebezpečné je, že Kremeľ môže usúdiť, že Amerika nie je odhodlaná brániť svojich spojencov a na základe toho urobiť nejakú strašnú kalkuláciu. Pritom v Európe máme stále 85-tisíc amerických vojakov. Vzdušné, námorné, pozemné sily, špeciálne jednotky, kyberšpecialisti. Naši spojenci stavajú na dlhodobom spojenectve s Amerikou svoju existenciu, ekonomické aj bezpečnostné záujmy Ameriky sú s Európou priamo prepojené. Preto je transatlantický vzťah širší a hlbší ako to, čo práve vychádza z Oválnej pracovne.

my v Európe často pri úvahách o hrozbe zabúdame na Čínu. Tá však neexpanduje len štýlom soft power, využíva aj hard power. Mieni dosiahnuť paritu s americkými vojenskými kapacitami a hoci nezverejňuje presne, koľko do zbrojenia investuje, určite je to veľa. Ako Čína vidí súčasné dianie? Víta, že Rusku ekonomicky púšťa žilou vojna na Ukrajine? Víta, že Amerika míňa svoj arzenál v Iráne, i keď uzavretie Hormuzského prielivu je aj pre Čínu ekonomicky nevýhodné?

To je výborná otázka. Čína čelí vlastným výzvam, ekonomickým, demografickým. Určite s potešením sleduje, ako Rusko uviazlo vo vojne proti Ukrajine a ako ju teraz prehráva. Čína síce Rusku naoko pomáha, ale robí to aj preto, aby z toho vyťažila stály prístup k lacnému ruskému plynu a aby Rusko oslabila. Viem si predstaviť, že v Pekingu sa dívajú na veľkú mapu Ruska a hovoria si, že táto a táto časť bola kedysi čínska. Čína vždy všetko berie z dlhodobého hľadiska a je možné, že v nejakej vzdialenejšej budúcnosti si mieni vziať tieto územia naspäť. Vidí, že Rusko slabne, a to ju povzbudzuje. Pokiaľ ide o to, čo sa deje v Iráne, tak Čína, samozrejme, cíti nepríjemný efekt uzavretia Hormuzského prielivu, čo vyrieši buď tak, že ropu a plyn získa niekde inde, alebo sa dohodne s Iránom na výnimkách pre svoje tankery.