cyklus diskusií, ktoré budeme robiť až do volieb pod názvom Ako zmeniť Slovensko, rozbiehame, pretože na Slovensku sa veľa navzájom útočí, ale málo sa hovorí o konkrétnych riešeniach. .týždeň chce toto napraviť a prvá oblasť, ktorá nám leží na srdci, je spravodlivosť a právny štát. Ako hovorí jeden z našich hostí, základom štátu je spravodlivosť – nie ekonomika, zahraničná politika, ale elementárna spravodlivosť. Autor toho citátu, dnes už legendárny ústavný právnik, ktorý sa podieľal aj na tvorbe Ústavy Slovenskej republiky, je Ivan Trimaj. Druhým hosťom je najdlhšie slúžiaci ústavný sudca v Slovenskej republike, Lajos Mészáros. Tretím hosťom je človek, ktorý zastupoval Hedvigu Malinovú, študentku, ktorú napadli extrémisti aj štátna moc, a zastupoval aj Rómov z Moldavy, napadnutých policajnou silou a potom súdených za to, že si to vraj celé vymysleli. Dnes zastupuje rodiny zavraždených Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Volá sa Roman Kvasnica. Moja prvá otázka smeruje prirodzene na Ivana Trimaja. Ak je to tak, že základom štátu je spravodlivosť, tak sa derie na povrch otázka, či má Slovenská republika taká, aká je, vôbec zmysel.

Ivan Trimaj: Spravodlivosť je naozaj základom štátu. V rôznych obmenách to povedal rímsky právnik, jeden z najväčších velikánov rímskeho práva Ulpianus. Inak to po ňom povedal Cicero. U nás to potom povedal cisár František I. v stručnej podobe: „Spravodlivosť je základom štátu.“ Je to naozaj tak. Čo má človek z toho, keď si legálnym spôsobom nadobudne či malú vec, či veľký majetok, ak nemá istotu, že mu ho súd ochráni pred tým, aby oň nelegálnym spôsobom neprišiel? Toto sme mali štyridsať rokov za minulého režimu, ale, bohužiaľ, ono to občas prežíva aj dnes. Čo máme proti tomu robiť? Ja sa nechcem púšťať do politiky, a preto nebudem hovoriť o voľbách – že ich treba vyhrať, koho treba poraziť, kto s kým a aké koalície. To nie je moja parketa. Samozrejme, že o tom rozmýšľam ako každý iný človek, ale nebudem sa o svoje názory deliť s verejnosťou, lebo na to sú povolanejší. Predovšetkým treba dodržiavať aj tie nedokonalé zákony, ktoré máme, počnúc ústavou. Ako môže u nás fungovať spravodlivosť, keď máme už skoro pol roka nelegitímnu vládu?

v akom zmysle máme nelegitímnu vládu?

IT: Približne pred pol rokom dosiahol schodok nášho rozpočtu hranicu stanovenú ústavným zákonom a podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti mala vláda požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Nepožiadala, lebo povedala, že dôveru dostala nedávno. Takto to ale v zákone napísané nie je. Tam nie je výnimka, tam nie je žiadne ospravedlnenie. Máme nelegitímnu vládu. Nie nelegálnu, lebo medzi legalitou a legitimitou je rozdiel. Legalita znamená dodržiavanie zákonov a legitimita znamená dodržiavanie spravodlivosti. A zákony majú spravodlivosti zodpovedať. Máme teda nelegitímnu vládu. Niekto ma za tieto výroky môže stíhať alebo z niečoho obviniť, ale nebolo by to prvý raz.

ak je základom štátu spravodlivosť a ďalším základom ústava, ktorou moc takto viditeľne opovrhuje, čo to hovorí o Slovenskej republike?

IT: Aby som to spresnil – toto nemáme priamo v ústave. To je osobitný ústavný zákon, zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Ten má rovnakú právnu silu ako ústava, len z legislatívno-technických dôvodov bola namiesto novelizácie ústavy zvolená forma samostatného ústavného zákona. Obsahovo je to však to isté a z hľadiska zodpovednosti tiež. Čo máme robiť? Máme žiadať od vlády, od politikov aj od Ústavného súdu SR, aby dodržiavali ústavnosť. Respektíve aby ju Ústavný súd zabezpečil. Je tam podanie, pokiaľ viem, nečítal som ho, som už 26 rokov na penzii, takže, našťastie, už nemám s týmito vecami priamy kontakt. Z médií ale viem, že taký návrh bol podaný. My sme ešte ako študenti právnickej fakulty hovorievali, že súd je múdry, ale nevyspytateľný. V tomto prípade si dovolím tvrdiť, že Ústavný súd nemá reálnu šancu tomu návrhu nevyhovieť.

obraciam sa na najdlhšie slúžiaceho ústavného sudcu – už neslúži, ale donedávna slúžil. Čo je to za stav, keď máme ústavu a ústavné zákony, ktoré sa ale nedodržiavajú? V tomto prípade, ak vláda nedodržiava ústavu, lebo nepožiadala o dôveru, hoci prekročila limit, ktorý ústavný zákon predpokladá, tak čo máme robiť my, respektíve čo môže robiť Ústavný súd?

Lajos Mészáros: Ústavný súd môže pracovať a rozhodovať iba na základe návrhu. Nemôže všeobecne kontrolovať právny poriadok a vychytávať všetky nedostatky, ktoré v ňom existujú. Dobré je, že máme Ústavný súd, že máme brzdy a protiváhy. A náš Ústavný súd podľa môjho presvedčenia svoju funkciu vykonáva celkom slušne. Veď veľmi často sa aj samotná koalícia vystatuje tým, ako Ústavný súd rozhodol v jej prospech. To je vlastne dôkaz, že si svoju úlohu plní. Som rád, že táto vec je na Ústavnom súde, a tiež si neviem predstaviť iné rozhodnutie, než že vysloví nesúlad. Za daných okolností nám nezostáva nič iné, len čakať na rozhodnutie Ústavného súdu.

„Keď si zoberieme históriu od 1. januára 1993, tak si musíme položiť otázku, či tú ústavnosť strácame alebo či sme ju vôbec niekedy mali.“

predstavme si, že Ústavný súd rozhodne tak, ako predpokladáte – teda že konanie vlády je v rozpore s ústavou. A potom? Vláda povie: „No a čo?“ Ďalej to nebude rešpektovať.

LM: V právnom štáte by to vláda rešpektovať mala. Otázka však je, či sme právny štát. A čo znamená právny štát? Zjednodušene povedané, je to vláda zákonov. Čo to ale znamená v praxi? Že každý musí dodržiavať zákony. Každý, ale predovšetkým tí, ktorí majú moc, teda vláda, parlament, súdy a ďalšie inštitúcie. Takže ani za daných okolností si neviem predstaviť, ako by sa také rozhodnutie dalo vynútiť inak než politicky – a môže sa to odraziť vo voľbách v roku 2027 práve tým, že sa na takýchto fórach upozorňuje, že rozhodnutia Ústavného súdu sa majú rešpektovať. Ak sa rešpektovať nebudú, tak uvedomelejší voliči možno takú vládu už voliť nebudú.