keď Viktor Orbán utrpel veľkú volebnú porážku, na Slovensku sa zjavili dve protichodné nálady. Jedna radostná – že je to dobrá správa pre Slovensko, Európu aj Ukrajinu. Druhá opačná – Rusko prišlo o Maďarsko a viac sa sústredí na nás. Ja patrím skôr k tomu prvému názoru, ale keď som ten druhý počul, napadlo mi, že si zavolám do relácie Sašu Dulebu, ktorý má načítané a premyslené aj veci, ktoré iní nemajú. Ako ty, ktorý sa celý život venuješ Rusku aj Ukrajine, vnímaš Orbánovu prehru? Je to dobrá alebo zlá správa pre Slovensko?

Alexander Duleba: Je to veľmi dobrá správa. Nielen pre Slovensko, ale najmä pre Európu, pretože v týchto týždňoch a mesiacoch sa môže lámať ďalší vývoj rusko-ukrajinskej vojny. Absolútne kľúčová otázka je schválenie 90-miliardovej pomoci pre Ukrajinu. Ak tie peniaze neprídu v najbližších týždňoch, Ukrajinci budú musieť čerpať zdroje, s ktorými sa počíta až v druhej polovici roka, čo by vytvorilo dieru. Tie peniaze sú teraz rozhodujúce, aby Ukrajina mohla pokračovať v obrane.

nový maďarský premiér Magyar už povedal, že tú pomoc blokovať nebude.

Ak sa dá vychádzať z vyjadrenia ministra zahraničných vecí Blanára, tak to blokovať nebude ani Slovensko. Toto je podľa mňa hlavná správa pre Európu z výsledku maďarských volieb. Je to kľúčové. Ak by sa totiž rozhodnutie zablokovalo a nedošlo by k tej pôžičke, bola by to vážna rana pre Ukrajinu, ale aj pre európsku bezpečnosť a budúcnosť našej krajiny v súvislosti s touto vojnou. Orbán bol zárukou, že pôžička sa zastaví, Robert Fico mal chvíľu, keď naznačoval, že ak Orbán prehrá, bude v tom pokračovať a prevezme rolu „stopky“. Lenže Orbán mal na telefóne Trumpa. Orbán mal na telefóne Putina. Hral inú hru. Náš predseda vlády nemá na telefóne ani Trumpa a pravdepodobne ani Putina. Vieme, že niektoré veci sa vybavovali cez Maďarsko. Orbánova vláda bola pre Putina kľúčová. A pre Trumpa tiež – ten Orbánovi sľuboval „zlatý vek Maďarska“, ak podporí Trumpovo rozbíjanie Európskej únie – lebo to je to, čo spája Trumpa a Putina. Takto čítam aj prístup Američanov ku koncu tejto vojny a k mierovým rokovaniam. Preto si myslím, že náš predseda vlády na toto jednoducho nemá pozíciu.

ešte krátko k tej 90-miliardovej pôžičke Európskej únie pre Ukrajinu. Už dávnejšie presakovali hlasy, že ak by Orbán pokračoval v blokovaní a Maďarsko by to držalo aj po voľbách, Európska únia by si aj tak našla mechanizmus, ako tie peniaze poskytnúť. Tvoja reakcia?

Nebolo by to 90 miliárd, bolo by to menej. Bol pripravený plán B – išlo by do toho asi jedenásť krajín, ktoré by to vedeli poskladať, ale v menšom objeme. Orbán, Fico a vlastne aj Babiš ešte v decembri minulého roka odsúhlasili tú pôžičku, ale vyrokovali si, že naše vlády ju nebudú spoločne garantovať. To, čo Orbán blokoval teraz, bolo využitie časti nevyužitých zdrojov z aktuálnej finančnej perspektívy na krytie tej pôžičky. Otázky rozpočtu, zahraničnej a bezpečnostnej politiky či migrácie patria medzi oblasti, kde sa rozhoduje jednomyseľne.

Čiže išlo už o realizáciu rozhodnutia z decembra. Ak by to blokoval, ostatné krajiny by museli prevziať záväzky samy. Teraz sa to dá garantovať zo zdrojov v rozpočte, takže je to lacnejšie.

z toho teda vyplýva, že víťazstvo Pétera Magyara je dobrá správa pre Ukrajinu aj Európu. Ruská agresia bude oslabená, lebo Ukrajina bude mať zdroje na obranu. Je tu ale druhý spomenutý rozmer a tam to môže byť pre Slovensko aj zlá správa. Ak Rusko stratilo s Orbánom aj priamy vplyv na Maďarsko, tak Slovensko zostáva jednou z posledných takýchto krajín – a možno ešte Bulharsko. Rusko sa môže o to viac snažiť ovplyvniť voľby, manipulovať ich a udržať súčasnú garnitúru pri moci. Aká je tvoja reakcia?

Myslím si, že maďarské voľby by sme si mali veľmi pozorne naštudovať – celú predvolebnú kampaň aj angažovanie sa Ruska na strane Orbána. To, čo robili, ako to robili, čo fungovalo a čo nie. Možno sa veľa vecí napokon nezrealizovalo. Boli tu napríklad zinscenované atentáty na Orbána, pár dní pred voľbami sa objavili tvrdenia, že Ukrajinci chceli vyhodiť do vzduchu plynovod zo Srbska do Maďarska a podobne. Čiže niečo sa stalo, niečo nie. Boli rôzne očakávania. Myslím si, že keby bol výsledok tesnejší, situácia by bola oveľa komplikovanejšia. Takto, keď je víťazstvo jednoznačné a ústavnou väčšinou, zaradili spiatočku. Otázka je, či veci, ktoré sa nestali v Maďarsku, sa môžu stať u nás, čo vlastne môžeme očakávať. To, že Rusko bude podporovať vládnu garnitúru, najmä Smer, je úplne zrejmé.

ale to by tak bolo bez ohľadu na maďarské voľby.

Lenže v Maďarsku im o to išlo oveľa viac, než im pôjde na Slovensku. Preto tam nasadili silnejšie nástroje – vidíme, čo urobili a čo nie. My pre nich nemáme až taký význam. Veď sme sa dozvedeli, že sme boli skôr sekundárna krajina a veľa vecí sa vybavovalo cez Maďarsko – cez Orbána a Szijjártóa. Ale určite urobia všetko, čo budú vedieť, aby udržali pri moci niekoho, kto im bude lojálny.

nastupujúci maďarský premiér povedal, že bude potrebné prešetriť, ako funguje švajčiarska firma, cez ktorú idú ruské energie do Maďarska – ako sprostredkovateľ. A že tam zrejme dochádza k odlievaniu peňazí, ktoré si delí ruská a maďarská politická moc. Otázka je, či cez túto firmu nejdú podobné peniaze aj v prípade Slovenska.

Poviem to takto: Neviem, či práve cez tú švajčiarsku firmu, ani nepoznám konkrétne mechanizmy – tie sa ťažko odhaľujú. Ale obchod s ropou a plynom bol historicky nástrojom, cez ktorý si Rusko kupovalo elity v strednej Európe. Už od čias Mogileviča, ktorý pôsobil v Budapešti a v 90. rokoch koordinoval takúto strategickú korupciu. To, že ropa a plyn sú nástroje vplyvu, je zrejmé. Konkrétne mechanizmy však nepoznám. Mám veľa otázok, na ktoré nemám úplné odpovede. Nie je pravda, že ruský plyn je lacnejší pre Slovensko. Je lacnejší pre SPP a pre Slovnaft, ale nie pre koncových odberateľov. Firmy na Slovensku platili minulý rok tretie najvyššie ceny v EÚ – viac platili už len vo Švédsku a vo Fínsku. A to pri „lacnom“ ruskom plyne. Tak sa pýtam, kde je tá lacnota pre slovenské firmy. Ak sa pozrieme na domácnosti – u nás sú ceny regulované, v Česku nie –, tak Česi v konečnom dôsledku platia menej než my. Čiže ten „lacný plyn“ je lacný najmä pre SPP. Dôvod je jednoduchý: Rusko historicky platilo tranzit plynu až na naše hranice. To iní dodávatelia nerobia. Ak si kupuješ plyn inde, musíš platiť aj jeho dopravu. Keď ti ho dodávateľ dovezie až na hranicu, vzniká tam marža. A nepochybujem, že časť z toho sa vracala späť – že sa tie peniaze nejakým spôsobom delili. Pamätám si ešte z 90. rokov, keď som analyzoval ceny ropy, že z otvorených dát sa dalo dopočítať, že tam bol rozdiel niekoľko dolárov na barel – malý „tunel“, ale pri miliónoch ton to robilo desiatky miliónov dolárov. Odvtedy som sa tomu detailne nevenoval, ale princíp ostáva. Obchod s ropou a plynom je pre tie firmy výhodný – to je pochopiteľné. Ale keď sa pozrieme na ceny pre firmy a domácnosti, tie sú v zásade trhové. Čiže niekto je zvýhodnený. Otázka je, kde končia tie marže.