každý deň nám potvrdzuje, že žijeme vo veľmi zaujímavom svete. Od obletu Mesiaca až po maďarské voľby, ktoré priniesli veľkú zmenu. Človek, ktorý bol 16 rokov na čele Maďarska, utrpel obrovskú prehru, takže Viktora Orbána vystrieda Péter Magyar. Na Slovensku, ale aj vôbec v Európe sa vyrojili protichodné komentáre. Niekto tvrdí, že výsledok volieb je veľmi dobrou správou pre Maďarsko, Slovensko aj Európu. Niekto namietne, že to nie je dobrá správa, lebo Magyar je vlastne len iný Orbán a nič sa nezmení. Ale počuť aj tvrdenia, že Magyar bude horší pre Slovensko, lebo bude riešiť Benešove dekréty a ďalšie veci. A ďalší ľudia hovoria, že Magyar bude horší pre Ukrajinu. Tie názory sa rôznia tak, že je to podozrivé, lebo aby čierna bola vyhlásená za bielu a naopak, to sa mi nezdá rozumné. Dnes tu preto máme človeka, ktorý sledoval nielen maďarské voľby, ale sleduje Maďarsko dlhé desaťročia. Žije na južnom Slovensku, má odstup a zároveň hlboký vhľad. Volá sa Péter Hunčík, je psychiater a ja sa ho hneď na úvod opýtam, ktoré z tých hodnotení je najbližšie pravde?

Péter Hunčík: S pokojným svedomím môžem povedať, že plány Pétera Magyara hodnotím naozaj kladne. Po tých 16 rokoch ostala Maďarsku jediná cesta, jediné východisko, a to je práve jeho politická strana – rozhodnutie vrátiť sa do Európskej únie, vrátiť sa do európskych štruktúr. Tých 16 rokov je veľmi dlhá doba. Od roku 1968 do 1989 ubehlo 21 rokov. Keby vládol Orbán ešte toto volebné obdobie, už by sa dotiahol na 20 rokov. To, čo sa v Maďarsku udialo za tých 16 rokov, je, že tam dorástla nová generácia, ktorá nepozná žiadny iný systém než systém Viktora Orbána a filozofiu, ktorú priniesol. Podľa tej filozofie my Maďari vôbec nepatríme do Európy. Sme národ z Ázie, vyznávame ázijské hodnoty, a práve preto musíme mať určitý odstup od európskych štruktúr, o čom svedčia aj Orbánove konkrétne kroky: Moskva aj čudné zoskupenie ázijských lídrov – Azerbajdžan, Kazachstan, Uzbekistan a iné „-stany“, kam chodil. Spočiatku som si aj ja myslel, že je to nejaká rozprávka, tradície, mýty, ale to sú diktatúry. Ťažké diktatúry. A smerovanie Orbána bolo jednoznačné. Jeho cieľom bolo vybudovať štát podobný týmto „-stanom“ a bol veľmi, veľmi blízko k tomu, aby sa mu to aj podarilo. Podarilo sa mu totiž premeniť celú filozofiu mladého demokratického Maďarska. Ono nemá demokratické tradície, tak ako ich nemá ani Slovensko. Keď sa na to pozriem od 19. storočia: Franz Jozef cisár 50 rokov, Miklós Horthy 25 rokov, potom Rákosi a Kádár ďalších 30 rokov – odkiaľ by sa mali Maďari učiť demokraciu? Nemali ani možnosť, ani vzor. Demokracia vznikla v Maďarsku až v roku 1989 a do roku 2010, kým Orbán prevzal moc, prešlo len 21 rokov. Za taký čas sa nedá vybudovať pevná, funkčná demokracia. A jemu sa podarilo krok za krokom odmontovať a vyprázdniť tú mladú maďarskú demokraciu, až sa dostala na úroveň, na ktorej sa nachádza dnes.

k tomu jedna otázka a potom sa vrátime k Magyarovi. Maďari majú historickú skúsenosť s Ruskom z roku 1956, a je to krvavá skúsenosť. A ty si mi hovoril, a mňa to prekvapilo, že Orbán sa pokúsil toto úplne preformátovať, prepísať históriu tak, ako keby Maďari nemali zlé skúsenosti s Ruskom. To ma úplne prekvapilo. O čo to opieraš?

Teba to prekvapilo, mňa to šokovalo, keďže veľmi dobre poznám maďarskú históriu. A k tomu roku 1956 musím dodať, že je tu aj rok 1848. Maďari majú v novodobej histórii dve významné výročia – 15. marec 1848, Petőfi, Kossuth a tak ďalej, a rok 1956. V oboch prípadoch Rusi zohrali tú negatívnu rolu. Paškevič prišiel s obrovskou armádou, asi 200-tisícovou. Maďari nemali šancu proti nim bojovať a prišla Bachova éra a hlboká depresia v Maďarsku. Toto sa stále spomína v maďarskej histórii, v knihách, v románoch. A potom rok 1956, slávne udalosti, vystúpenie proti komunizmu. A prišiel generál KGB Serov a ruská armáda. Sú veľmi presne zdokumentované práce o tom, že Budapešť bola počas tých dní v roku 1956 viac zničená než počas druhej svetovej vojny. Do Budapešti v roku 1956 prišlo viac tankov. A tieto dve udalosti – rok 1848 a rok 1956 – tvorili základ novodobej maďarskej histórie. Každý poriadny Maďar to mal v krvi – že Rusi prišli a čo nám urobili. A zjavil sa politik, ktorému sa za 15 – 16 rokov toto podarilo otočiť o 180 stupňov. Naozaj sa to stalo. Stretávam sa s kamarátmi doma v Dunajskej Strede, debatujeme a zrazu mi začnú vysvetľovať, že Putin už nie je Brežnev, Rusko už nie je Sovietsky zväz. Neviem, čo sa im stalo. Keby to nebolo také strašne negatívne, aké to je, tak by som musel dať dole klobúk a povedať, že z psychologického hľadiska je to veľký Orbánov výkon, že toto dokázali.

v roku 1848 aj v roku 1956 povstali dejinní maďarskí hrdinovia, o ktorých sa maďarský národ opieral. Tí boli čo, vymazaní Orbánom?

Keď sa pozrieš na tie slávnosti, ktoré v posledných rokoch organizovala Orbánova garnitúra – 15. marec alebo 23. október –, oni odrazu vynechali niektoré riadky z básní Sándora Petőfiho. Vynechali ich alebo ich vôbec nekomentujú.

Boris Németh14. apríl 2026, Bratislava: Štefan Hríb a psychiater Péter Hunčík debatujú v štúdiu relácie .pod lampou.

riadky, ktoré boli proti Rusom?

Áno. A za slobodu. Veď prvá požiadavka v roku 1848 bola sloboda tlače. Jednoducho, keď sa to čítalo počas posledných slávností, na slobodu tlače sa „zabudlo“. Zmanipulovalo sa to. Aj rok 1956 bol orbánovcami zmanipulovaný, niektoré udalosti akoby vynechali. A čo ma najviac prekvapilo a šokovalo – maďarská inteligencia na to nereagovala. Keď v októbri 2015 prišiel Putin do Budapešti, položil veniec na hrob neznámeho sovietskeho vojaka, ktorý zomrel v boji proti „kontrarevolucionárom“, a Budapešť mlčala. Nikto si neľahol pred autá, nikto neorganizoval protesty. Vtedy som si povedal, že tento človek niečo vie.