pravidelne pridávate na Facebook statusy, ktoré všetkým našim čitateľom odporúčam. Médiá totiž síce o Ukrajine píšu, ale jednak jej nedávajú taký význačný priestor ako počas prvých dvoch rokov ruskej vojny, a jednak sa tam informácie môžu trochu stratiť, prehlušené ďalším dianím. Teraz ste napísali o krvavých veľkonočných sviatkoch.

Píšem tie statusy nie kvôli sebe, ale preto, lebo svet musí vedieť, ako Rusko stále vraždí Ukrajincov. Aj preto som napísala, že počas veľkonočných dní Rusi zaútočili na Ukrajinu viac ako 1300 dronmi a mnohými raketami. Bolo to niečo šialené. A pritom ich Ukrajina žiadala o veľkonočné prímerie.

je to šialené, tá ruská agresia. Ale má to svoju zvrátenú logiku – logiku ruského imperializmu. Už v  roku 2014, keď šli Rusi na Krym, som neverila, že sa tam zastavia, a neviem, ako si niekto mohol myslieť, že to bude Putinovi stačiť. Vy ste v tom čase pôsobili ešte vo Svetovej banke, čo je globálna finančná inštitúcia, kde sa určite debatuje aj o politických pomeroch vo svete. Ako sa táto udalosť brala tam?

Odpoviem trochu oblúkom. Treba zdôrazniť, že Ukrajinci sa nebránia voči Rusku len v kinetickej vojne. Rusi proti nim vedú dezinformačnú, hybridnú vojnu. A vedú ju už vyše desať rokov, teda dávno pred plnoformátovým napadnutím Ukrajiny vo februári 2022. Cez tieto dezinformačné operácie Rusi uspeli vo formovaní mienky o Ukrajine u západných elít, u nás všetkých. A uspeli až natoľko, že keď napokon napadli Krym, tak to svet bral ako viac-menej nárokovateľnú časť bývalého sovietskeho, ruského impéria. Preto zo sveta neprišla nijaká silná reakcia na okupáciu Krymu, čo bola, samozrejme, chyba. V tom roku 2014 ale bola situácia taká, že Ukrajinu nikto nepoznal – ani na Západe, dokonca ani susediace krajiny, nikto snáď s výnimkou Poľska a Litvy, ktoré mali s Ukrajinou historické zväzky. Veľká väčšina ľudí v podstate uvažovala v tých intenciách, že Ukrajinci sú ako Rusi, len trošku inak hovoria. To, že Ukrajinci sú civilizačne a historicky úplne iná mentalita, kultúra, krajina ako Rusko, vôbec nikto nevedel a, žiaľ, sa to ľudia začali učiť až v roku 2022, po plnoformátovej ruskej agresii. Dovtedy skrátka Rusi šírili po svete naratív, že Krym bol vždy ruský, čo, samozrejme, nie je pravda, Krym anektovala k Rusku Katarína Veľká v roku 1783. A šírili ho, žiaľ, úspešne. Mnohí svetoví lídri s odstupom času hovoria, že absencia silnej reakcie bola veľká chyba. Hovorilo sa síce o potrebe chrániť ukrajinskú suverenitu a územnú celistvosť, ale voči Putinovi nikto rázne nezakročil. A pritom jediný jazyk, ktorému Putin rozumie, je sila. Som presvedčená, že keby bol zacítil silu, tak nepôjde ďalej. No on zacítil len slabosť.

pritom v roku 2013, pred ruskou inváziou, prebehol Majdan – Ukrajinci ukázali obdivuhodné vzopätie, obdivovali sme ich, ako sa postavili za prozápadné smerovanie svojho štátu, platili za to krvou. Toto si svet nevšimol?

Svet si to všimol, ale okrajovo. Neprikladal tomu takú vážnosť, ako bolo potrebné. Napokon, desať rokov predtým, v roku 2004, bola Oranžová revolúcia. A navyše to Rusi zasa úspešne zahmlili dezinformačnými naratívmi – že Ukrajinci sú fašisti, banderovci, nacisti a podobne. Ale je pravda aj to, že svet si skrátka niektoré veci nevšíma. Napríklad teraz na začiatku 2026 si na Ukrajine nevšimol cholodomor.

o tom treba hovoriť. Cholodomor – chladomor. Je to ako Holodomor – hladomor. O čo presne ide?

Ono to navzájom súvisí nielen slovne. Holodomor, po slovensky hladomor, bolo dvojročné, systematické, genocídne kynoženie Ukrajincov Stalinom. V rokoch 1932 a 1933 Rusi nechali od hladu zomrieť cez päť miliónov Ukrajincov. Cholodomor je to, čo sa dialo teraz v januári a februári v hlavnom meste Kyjiv, bolo to desivé. Vonku bolo mínus 20 °C a v domoch maximálne 8 °C, pretože Rusi systematicky zbombardovali zdroje elektrickej energie a tepla  a tiež prenosovú sústavu. Kyjiv je nominálne vo východnej časti prenosovej sústavy, takže hoci v jej západnej časti bol prebytok energie, nemal sa ako dostať do východnej časti, pretože Rusi bombardovali práve tie vysokovokrážne prenosové systémy. Kyjiv je preto aj do budúcej zimy v obrovsky prekérnej situácii. 3. februára zasiahli Rusi piatimi balistickými raketami jednu z troch najväčších teplární na ľavom brehu Dnipra, ktorá zásobuje asi 400-tisíc obyvateľov, tí odvtedy nemali teplo. V chladné dni väčšina príbytkov mala len tri až šesť hodín denne svetlo. V Kyjive doteraz nie je naplno elektrina. Z hlavného mesta Ukrajiny sa tak v zime stalo frontové mesto, kde ľudia mrzli vo vlastných príbytkoch.

ako to vôbec zvládali? Ako si pomáhali?

Ľudia si zohriali vodu, ak mali to šťastie, že mali plyn, do fliaš, aby sa nimi mohli v noci trochu zohriať a spať. Alebo kupovali šamotové tehly a tie si zohrievali. Bola to dramatická situácia. Vo svojom hotelovom apartmáne som mala troch ľudí, ktorí so mnou mesiac bývali, lebo doma by mrzli. A svet o tom akoby nevedel.

„V Kyjive zomrela stará pani, ktorá prežila holokaust. Rusko v mrazoch cielene likvidovalo raketami a dronmi Ukrajine energetickú infraštruktúru, aby ľudia pomrzli.“

alebo vedel, len sa nejako zvlášť nedal rušiť.

V médiách to bolo, ale ako keby to nebolo šokujúce.

a slovenský premiér do toho zahlásil, že ak Ukrajina bude potrebovať núdzovú elektrinu, tak jej ju nedáme... to bol vrchol.

Ako som spomínala, Kyjiv závisí od zdrojov energie ďalej od našich hraníc, takže na situáciu v Kyjive to nemalo obzvlášť vplyv. Ale na celkovú náladu, samozrejme, áno.