keď je v nejakom štáte pri moci zoskupenie, ktoré nemá rado slobodu, siaha na ekonomiku, médiá, tajné služby. Zaujímavé je, že vždy siahne aj na slobodnú kultúru, ktorá nemá moc, len priazeň divákov. Ide o divadlá, festivaly, galérie. Na Slovensku existuje Fond na podporu umenia, ktorý rozdeľuje verejné peniaze, a teraz sa stalo, že podpora schválená na tri roky bola zrušená. Projekty ako Bratislavské jazzové dni, Kremnické gagy, časopis Včielka a ďalšie zrazu nemajú financovanie, s ktorým rátali, podpísali zmluvy, zaplatili veci dopredu. Takže najprv úplne osobne – čo to pre teba znamená?

Pre mňa je to hlavne obrovské sklamanie. Šok, ktorý nikto z nás v tejto oblasti nečakal. S fondom komunikujeme, od januára žiadame, aby sa spravil dodatok k zmluve normálnym procesom, ale stále sa to odkladalo – až prišlo toto rozhodnutie. Je to pre nás v podstate neriešiteľná situácia. Sme pár mesiacov pred realizáciou projektu a dozvieme sa takúto informáciu. Teraz sa snažíme aspoň zmobilizovať a reagovať, ale je to veľmi náročné.

kedy je vlastne Cirkul’art?

O dva mesiace, koncom mája. Robíme ho v Malackách, v kaštieľskom parku – je tam kaštieľ, park, veľmi pekné prostredie.

pre ľudí, ktorí tam ešte neboli – čo tam nájdu?

Je tam veľký park, kde staviame cirkusové šapitó, divadelné scény. Prídu umelci z celého sveta – Kanada, Fínsko, Austrália, asi 15 krajín. Umenie je tam všade, v rôznych podobách. Niečo si budujeme sami, rôzne konštrukcie, veľké inštalácie. A dôležité je, že vstup do areálu je zadarmo. Je to otvorený kultúrny projekt, ktorý ponúka program aj rodinám z celého regiónu.

je to tak, že Cirkul’art je spojenie cirkusu a umenia. Máme si to predstaviť ako klasický cirkus, aký sme poznali ako deti? Alebo je to niečo iné?

Už je to takzvaný nový, súčasný cirkus. Spája cirkusovú ekvilibristiku s príbehom, s divadlom. Preto aj ten názov. Je tam aj taká symbolika – logo pripomína ostrie noža, cirkulárku. Ale hlavná myšlienka je spojenie príbehu a cirkusových žánrov.

je to každoročný festival. Odkedy funguje?

Od roku 2010. 

začínali ste v Medickej záhrade v Bratislave a teraz – dva mesiace pred začiatkom –vám zrušia už dohodnutú podporu. Čo to pre festival znamená?

Veľkú dieru v rozpočte. Snažíme sa ju nejako zaplátať, ale je to veľmi nefér situácia. Medzinárodné zmluvy máme uzatvorené od jesene minulého roka. Súbory mohli hrať inde, napríklad vo Francúzsku, a my im teraz máme povedať, že to nebude?

máte voči nim záväzky?

Máme platné zmluvy. Prídeme o zálohy, o letenky – už sme do toho dali peniaze. Ani na chvíľu sme nepočítali s tým, že by sa to mohlo stať. Keď máš zmluvu so štátnou inštitúciou, predpokladáš, že platí. Ak neplatí toto, tak čo potom?

ak sa nič nezmení, budete festival musieť nejako obmedziť?

Áno, už sme čiastočne upravili program. Snažíme sa rokovať s dodávateľmi, aby nám znížili ceny, oslovujeme partnerov – starých aj nových – a snažíme sa ten rozpočet poskladať. Komunikujeme aj s krajom a mestom Malacky, tam je dobrá spolupráca. Toto ale nemá byť naša práca dva mesiace pred festivalom. Nemáme teraz naháňať peniaze, aby sme nevytvorili dlh, ktorý ani nevieme, kto zaplatí. Banka nám na to úver nedá. My sa máme sústrediť na to, aby bolo podujatie profesionálne, aby mali ľudia komfort. Robíme to v parku, kde nič nie je – všetko budujeme od nuly: vodu, sanitárne zázemie, gastro. Chceme, aby tam rodiny strávili celý deň a mali kvalitný kultúrny zážitok. A to je to, čo nás baví.

jedným rozhodnutím fondu je ohrozený celý projekt. Druhá vec, ktorú robíš dlhé roky, sú Kremnické gagy. A teraz minister školstva Drucker povedal, že nevie, čo to je. Tak pre pána ministra – čo sú Kremnické gagy?

Myslím si, že to už patrí k všeobecnému prehľadu, ktorý by minister školstva mohol mať.

Kremnické gagy sú festival humoru a satiry, založený v roku 1981. Tento rok by mal osláviť 45. výročie. Vznikol v malom Kremnickom divadle v podzemí. Keď za komunizmu žiadali povolenie, dostali odpoveď, že môžu urobiť nultý ročník. Pýtali sa, prečo nultý. Odpoveď bola: lebo prvý už zakážu. Nezakázali. Festival sa konal, niekedy aj tajne, v pivniciach a rôznych priestoroch. Bol to taký underground, ktorý prežil až dodnes. Prešiel komunizmom, mečiarizmom, rôznymi peripetiami. Humor si vždy našiel cestu. Dnes je to veľké podujatie pre celé mesto. Minulý rok sme mali 126 predstavení za jeden víkend. To je trinásť scén, tri dni, divadelné produkcie – technicky náročné veci.

to divadlo sa naozaj volalo „v podzemí“? 

Áno, Kremnické divadlo v podzemí.

to znie skoro disidentsky.

Oni to vysvetľovali jednoducho – že sa ide dole schodmi, že je to fyzicky v pivničných priestoroch.

„Na tlačovke zaznelo, že všetko platí, len budú kontroly. Ale veď my sme kontrolovaní každý rok.“

a tie ďalšie ročníky boli naozaj tajné?

Niektoré áno, lebo nemali podporu štátu. Bolo to zoskupenie umelcov zo Slovenska aj Čiech, ktorí prišli a hrali pre ľudí. Postupne sa to rozširovalo, aj na námestia a do mesta.

teda festival, ktorý prežil všetko možné – čomu čelí teraz?

Čelíme tomu, že nám vypadlo asi 30 % rozpočtu. To je jedna tretina. My si zvyšné dve tretiny zháňame sami a je to už aj tak náročné, ale keď ti vypadne tá časť určená pre umelcov, tak musíš znižovať počet predstavení. A tým klesnú aj príjmy zo vstupného, ktoré sú, mimochodom, dotované práve z tejto podpory. Zmysel toho fondu je, aby sa umenie sprístupnilo ľuďom za dostupné ceny. Nie ako v Salzburgu, kde stojí vstupenka 80 eur. To si bežná rodina nemôže dovoliť. Festival je síce až v auguste, ale my už máme zazmluvnené divadlá – slovenské, české aj zahraničné. Asi polovica predstavení je zadarmo, na námestiach a rôznych miestach v meste. Kremnica má krásne zákutia, kde umenie doslova „vyskakuje“ na ľudí. A práve tieto bezplatné predstavenia budeme musieť škrtať ako prvé.